Slovensko bude mať v zahraničí problém bez ohľadu na to, kto bude prezidentom

V zahraničnej politike má hlavné slovo vláda, nie prezident. Aj s prozápadnou prezidentkou nie je slovenský premiér na niektorých stretnutiach vítaný, pripomína politológ Radoslav Štefančík pre EURACTIV Slovensko.

Slovensko čaká v sobotu (6. apríla) rozhodujúce kolo prezidentských volieb a spolu s ním vrcholí aj kontrastná kampaň dvoch hlavných kandidátov. Kým väčšina prieskumov z marca predpovedala víťazstvo predsedovi Hlasu  Petrovi Pellegrinimu, triumf bývalého šéfa diplomacie Ivana Korčoka v prvom kole náladu obrátil.

Korčok by na prípadnú výhru v druhom kole potreboval osloviť nevoličov a občanov maďarskej národnosti, pričom zásadným bude ďalší postup podporovateľov neúspešného kandidáta Štefana Harabina, ktorý získal v prvom kole 11,7 percenta hlasov.

Harabinovi voliči ostávajú divokou kartou napriek tomu, že bývalý minister spravodlivosti nepodporil ani jedného z kandidátov. Pred prvým kolom napríklad aj opakovane uvádzal, že Pellegriniho aj Korčoka považuje za „americké dvojčatá“, a teda za nehodných voľby. V druhom kole sa teda môže stať kľúčovou témou zahraničná politika.

„Pre voličov Harabina je dôležité, aby kandidát nebol ‚americkým agentom‘, aby bol ‚národne orientovaný‘ a bol ‚prezident mieru‘. To teraz citujem vo veľkých úvodzovkách,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.

Politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave však dopĺňa, že smerovanie Slovenska prezidentské voľby nezmenia, keďže hlavné slovo v zahraničnej politike nemá prezident, ale vláda.

Problém bude tak či onak

„Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení jasne zaviazala podporovať naše členstvo v EÚ, NATO, a dokonca aj akceptovať územnú celistvosť Ukrajiny. Na tomto sa nič nezmení,“ pripomína záväzky koalície Štefančík.

Dodáva, že inou záležitosťou sú potom verbálne vyjadrenia predstaviteľov vlády: „Tie bude Pellegrini ticho tolerovať a naopak, Korčok by stál jednoznačne na strane našich západných partnerov.“

Korčok opakovane a otvorene kritizuje súčasnú vládu za proruské gestá, ktoré u zahraničných partnerov v poslednej dobe vyvolali výrazne negatívne ohlasy.

Jedným z nich bolo stretnutie ministra zahraničných vecí Juraja Blanára s jeho ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom, ktoré bolo údajne aj poslednou kvapkou pre Česko, ako jedného z najpoprednejších podporovateľov Ukrajiny.

So Slovenskom symbolicky prerušilo nadštandardné vzťahy tým, že zrušilo spoločné rokovanie vlád. Kým Korčok označil toto gesto za príklad toho, ako Slovensko páli mosty s najbližšími partnermi, Peter Pellegrini tieto kroky nekritizoval.

Rovnako ako Smer a SNS tiež odmieta posielať vojenskú pomoc Ukrajine. Aj podľa neho je však pre Slovensko esenciálne dôležité zostať ukotvené v EÚ a NATO.

Mesežnikov pripomína, že Korčok bol počas celej svojej diplomatickej kariéry známy svojimi prozápadnými postojmi. Ako hlava štátu by sa podľa neho „snažiť neutralizovať excesy“ súčasnej vlády.

Podľa Štefančíka však bude mať Slovensko problém bez ohľadu na to, kto bude sedieť v prezidentskom paláci:

„Už teraz totiž vidíme, že na niektoré stretnutia nie je slovenský premiér vítaný, hoci v prezidentskom paláci sedí prozápadne orientovaná prezidentka. Takže nie prezident, ale vláda bude mať v zahraničnej politike hlavné slovo,“ hovorí politológ.

Ide o zachovanie liberálnej demokracie

Ústredným posolstvom Korčokovej kampane je od začiatku aj „vytvorenie protiváhy“ proti konaniu súčasnej vlády. Aj po svojej výhre v prvom kole vyhlásil, že ako prezident by sa určite „len neprizeral“ na to, kam krajina momentálne smeruje.

Vládu Roberta Fica otvorene kritizoval za rušenie špeciálnej prokuratúry a zámer sprísniť štátnu kontrolu nad RTVS. Oba spomínané kroky viedli aj k otvorenej kritike zo strany EÚ a masovým protestom pod taktovkou opozície.

Pellegrini však oponuje, že Korčokova koncepcia protiváhy k vláde je „absolútne pomýlená“ a je akurát len prísľubom toho, že bude „pokračovať konflikt medzi najvyššími ústavnými činiteľmi“.

Mesežnikov poukázal na to, že Pellegrini vo funkcii predsedu parlamentu aj teraz aktívne pomáhal Ficovej koalícii prijímať najkontroverznejšie zákony vrátane novely Trestného zákona.

Aj Mesežnikov aj Štefančík však pripomínajú, že pre podstatnú časť obyvateľov Slovenska to problém nie je:

„Ľudia na námestiach sú len zdaním, že Slovensko ako celok nesúhlasí s politikou vlády. Naopak, preferencie vládnych strán sú na podobnej úrovni ako vo volebný deň. Voliči vládnych strán nepovažujú za problém rušenie ÚŠP, neruší ich amnestia pre ľudí z okolia vlády, a ticho súhlasia aj so zmenami v RTVS,“ hovorí Štefančík.

Mesežnikov preto zhŕňa, že ak bude zvolený Korčok, s najväčšou pravdepodobnosťou bude pokračovať v politickom odkaze Andreja Kisku a Zuzany Čaputovej.

„Ak vyhrá Pellegrini, tak všetko, čo sme za posledných päť mesiacov zažívali, bude pokračovať,“ dodal s tým, že podľa neho „neexistuje šanca“, aby sa Pellegrini postavil proti vláde.

Poukázal pritom aj na to, že predseda Hlasu bol pred založením vlastnej strany takmer 20 rokov členom strany Smer. Počas tohto obdobia podľa Mesežnikova opakovane dokázal, že bol vždy lojálny, a inak by tomu nebolo ani teraz.

V týchto prezidentských voľbách ide podľa neho pritom o veľa: „Myslím si, že v hre je zachovanie liberálnej demokracie. Niežeby už v tejto chvíli bola natvrdo odstraňovaná, alebo že by ju prípadný liberálno-demokratický prezident Korčok mohol vo všetkom zachrániť, pretože takú silu ako vláda, on nemá,“ hovorí politológ.

Ak však bude zvolený Pellegrini, tak podľa neho proces jej prípadného rozkladu „pobeží bez väčších prekážok a rýchlo“.

Článok vznikol v spolupráci s