Slovensko bude na summite žiadať stopku pre nemecký poplatok za tranzit plynu

Ministri energetiky majú na stretnutí pred eurovoľbami poslednú šancu formovať priority budúcej Komisie. Berlín a Praha chcú uplné ukončenie dovozu ruských palív, Belgicko žiada zvýhodnenie energetických komunít, na programe je lobbing za jadrovú energiu aj boj proti trazitným poplatkom.

Ministri energetiky EÚ sa dnes (30. mája) naposledy stretávajú v tomto volebnom období. Programu dominujú dva dôležité body: hodnotenie pokroku v statégii REPowerEU, ktorá má štáty oslobodiť od závislosti na dovoze palív z Ruska a hodnotenie Zelenej dohody. Pre krajiny je to však posledná možnosť ovplyvniť povolebné smerovanie energetiky Únie a preto sa v programe v sekcii „iné“ nazbieralo rekordných osem bodov.

Nemecko a Česko: Zbavme sa ruských energií

Nemecko, najväčšia európska ekonomika a trh s plynom, a Česká republika požiadajú Brusel, aby začal pravidelné rozhovory na vysokej úrovni medzi ministrami energetiky krajín o tom, ako úplne ukončiť dovoz ruských palív.

Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 Únia rýchlo nahradila ruské palivá obnoviteľnou energiou a väčším množstvom plynu od iných dodávateľov. Blok však v minulom roku stále dostával 15 percent svojho plynu z Ruska.

Rusko v minulom roku poslalo do prístavov EÚ viac ako 15,6 milióna ton  skvapalneného zemného plynu – LNG, čo predstavuje nárast o 37,7 percent v porovnaní s rokom 2021, rok pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Hoci chce Európska únia úplne stopnúť dovoz ruského plynu  do roku 2027, viacero krajín vrátane Slovenska a Rakúska je na ňom naďalej závislých. Preprava ruského plynu cez Ukrajinu na Slovensko pokračuje napriek vojne, hoci v menších objemoch než v minulosti.

V posledných mesiacoch Slovensko dováža viac plynu z Maďarska, dominantným však zostáva tok cez Ukrajinu, ukazujú dáta Eustreamu a vládneho inštitútu ISA. Podiel z Maďarska stúpol na zhruba 15 percent, vymizol, naopak, plyn z Česka. Na konci roka však vyprší ukrajinský kontrakt s ruským Gazpromom, čo môže situáciu zmeniť.

Závislosť na Rusku sa netýka len zemného plynu – jediná ropná rafinéria v Bulharsku je dokonca vlastnená súkromnou ruskou spoločnosťou Lukoil.

Práve pre zložitú situáciu krajín závislých na ruskom plyne, chcú Berlín a Praha na stretnutí ministrov diskutovať o prekážkach, ktorým čelia pri postupnom ukončení dovozu ruskej energie. Tento krok je jedným zo spôsobov, ako chce Únia prekonať nedostatočnú podporu medzi svojimi členskými krajinami na úplnú stopku pre ruský plyn. Maďarsko pritom opakovane vyhlásilo, že by návrh blokovalo.

Boj o tranzitný poplatok

Na stretnutí ministrov sa bude riešiť aj problematický poplatok za tranzit zemného plynu, ktorý vyrúbilo susedným krajinám Nemecko. Očakáva sa, že rakúska ministerka Leonore Gewessler bude ostro protestovať proti jeho ďalšiemu 34 percentnému zvýšeniu. Tentoraz ju podporujú Slováci, Maďari aj Česi.

Poplatok je dedičstvom energetickej krízy, ktorá vyvrcholila v roku 2022 po tom, čo Rusko znížilo dodávky plynu do Európy. Berlín zaviedol poplatok za palivo odobraté z nemeckého zásobníka plynu, aby sa pokúsil získať späť miliardy eur, ktoré vynaložil na nákup neruského plynu za závratne vysoké ceny.

Rakúsko, Česká republika, Maďarsko a Slovensko argumentujú, že toto opatrenie poškodzuje ich snahy o ukončenie odberu ruského plynu, keďže im predražuje nákup neruského paliva dodávaného cez Nemecko. V spoločnom dokumente tieto štyri krajiny naliehajú na Komisiu, aby „premenila slová na konkrétne činy“ a riešila tento problém.
Komisia pripravila právne kroky proti Nemecku v súvislosti s poplatkom, ktorý považuje za porušovanie pravidiel jednotného trhu EÚ, zatiaľ však žalobu nezačala.

„Spolu s plánovaným ukončením tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu koncom tohto roka poplatok výrazne zníži bezpečnosť dodávok pre celý región strednej a východnej Európy,“ uviedli krajiny.

Uznanie jadrovej energie

Na stretnutí bude Európska komisia informovať ministrov o svojom hodnotení 27 národných energetických a klimatických plánov. Tie musí predložiť každá krajina EÚ do 30. júna. V nich majú členské štáty ukázať, akým spôsobom chcú dosiahnuť ciele v oblasti klímy a obnoviteľných zdrojov do roku 2030. Plány zároveň poskytujú zatiaľ najjasnejšie informácie o tom, či je Európa na ceste k splneniu svojich cieľov do roku 2030.

Očakáva sa tiež, že plány odhalia rozpory v rámci Rady.

Francúzsko a Česko vedú 14-člennú totiž alianciu projadrových krajín, do ktorej patrí aj Slovensko. Tá presadzuje, aby Európska únia vnímala nízkouhlíkovú energiu z jadra rovnako prínosnú pre splnenie klimatických cieľov ako energiu z obnoviteľných zdrojov. Takýto krok by uľahčil financovanie nových jadrových elektrární. Aliancia však čelí 13 krajín podporujúcich obnoviteľné zdroje pod vedením Rakúska a Nemecka.

Končí belgické predsedníctvo…

Stretnutie ministrov energetiky sa koná poslednýkrát pod vedením Belgicka. To chce uzavrieť svoju najväčšiu prioritu na svoje šesťmesačné obdobie: prijať závery o „rozšírení udržateľnej infraštruktúry elektrickej rozvodnej siete“.

Vypracovalo preto dokument, ktorý má odstrániť medzery v investíciách do siete, posilniť odolnosť elektrizačnej sústavy a zvýšiť tempo jej rozvoja. Belgicko v ňom chce prekonať dve hlavné prekážky rozvoja sietí – „rozdiely v špecifikáciách produktov“ medzi krajinami EÚ – zariadenia totiž musia byť často šité na mieru, aby vyhovovali špecifikám sietí krajín EÚ – a rýchlejšie povoľovanie.

Okrem toho chce belgická ministerka Tinne Van der Straeten na summite presadiť, aby vlády uznali prínos komunitných energetických projektov a družstiev pre energetickú transformáciu Európy. Energetické spoločenstvá sú dobrovoľné, kooperatívne schémy ponúkajúce miestnu alternatívu komerčným energetickým spoločnostiam, napríklad prostredníctvom spoločného vlastníctva veternej turbíny alebo solárneho parku. Tým pomáhajú decentralizovať výrobu elektriny – a, ako argumentuje ministerka, znižujú náklady aj závislosť od fosílnych palív a zvyšujú bezpečnosť dodávok energie.

Energetické komunity majú aj nemalý investičný kapitál – podľa prepočtov van der Straraeten môžu do zelených zdrojov investovať až 240 miliárd eur do roku 2030.

…a začína maďarské

Na programe je aj predstavenie maďarských priorít v energetike pre nadchádzajúce predsedníctvo krajiny v Rade EÚ, ktoré bude trvať do konca roka. Očakáva sa, že Budapešť sa zameria na širší obraz, keďže zostalo len málo neprijatých legislatívnych spisov a europarlament a Komisia sa budú nasledujúce mesiace po voľbách nanovo vytvárať.

Maďari avizovali, že budú pokračovať v práci Belgicka na rozširovanie elektrických sietí a zároveň presadzovať koherentnejší prístup EÚ ku geotermálnej energii. Maďarsko má odborné znalosti v oblasti tohto zdroja energie priaznivého pre klímu a má najrozsiahlejší systém geotermálneho diaľkového vykurovania v Európe.