Slovensko je v lákaní zelených investícií na chvoste Európy

Európa je po Číne druhá najatraktívnejšia destinácia pre zelené investície na svete – pomohlo tomu rýchle nasadenie obnoviteľných zdrojov a tepelných čerpadiel. Skoro polovicu investícií do čistých technológií v roku 2023 však pritiahlo Nemecko s Francúzskom, východ Európy zaostáva.

Európska zelená dohoda vytvorila priaznivé prostredie pre spoločnosti, ktoré investujú do zelených technológií, konštatuje správa think tanku Stretogic Perspectives. Politiky EÚ, ktoré podporujú napríklad elektrifikáciu cestnej dopravy alebo vykurovania, vytvárajú nové priemyselné príležitosti a lákajú investorov.

Zelená dohoda láka investorov

Napriek obavám, že americký zákon o znižovaní inflácie (IRA) odkloní záujem investorov, EÚ bola v roku 2023 stále globálne druhou najatraktívnejšou investičnou destináciou s objemom zelených investícií 334 miliárd amerických dolárov (306 miliárd eur), čo je 70 miliárd eur viac ako v roku 2022.

V dôsledku toho až 30 percent ekonomického rastu v Európe súvisel so zelenou transformáciou. Prospela tiež zamestnanosti – až 1,6 milióna ľudí v EÚ pracuje v sektore obnoviteľných zdrojov.  „Táto transformácia predstavuje pre Európanov aktívum ekonomickej bezpečnosti,“ tvrdia analytici v správe.

Napriek týmto dobrým správam, svetovým lídrom ostáva Čína – tá v roku 2023 pritiahla až 39 percent všetkých globálnych zelených investícií, čo predstavuje celkovo 654 miliárd amerických dolárov (USD).

V Číne sa momentálne nachádza 80 percent všetkých hodnotových reťazcov solárnych technológií, v oblasti veternej energie je to 60 percent. Do roku 2030 chce tiež štvornásobne zvýšiť výrobu batérií a stať sa aj v tejto oblasti svetovým monopolom. Čínska stratégia posiľnovať svoju úlohu lídra v  dodávkach strategických zelených technológií predstavuje pre Úniu veľké geoekonomické riziko, hovorí správa.

Posiľňuje aj pozícia Spojených štátov, ktoré lákajú viac ako tretinu svetových investícií do začínajúcich podnikov v oblasti čistých technológií, zatiaľ čo Európania sa snažia podporovať a rozširovať inovácie.

Končí plán obnovy

Európska únia si svoju technologickú a materiálnu závislosť na Číne uvedomila najmä v posledných rokoch – prispel k tomu výpadok dodávok produktov počas pandémie koronavírusu, vojna na Ukrajine a následná snaha oslobodiť sa od závislosti na dovoze ruských technológií. Rýchlemu nasadzovaniu obnoviteľných zdrojov a lákaniu investícií pomohli klimatické politiky, ale aj Plán obnovy pre Európu (Next GenerationEU) s ročným objemom investícií 32 miliárd eur.

Na nedostatok európskych hodnotových reťazcov zelených technológií zareagovala zákonom o čistom priemysle, ktorý však podporuje investície najmä priaznivejším regulačným prostredím a nie novými financiami.

Analytici upozorňujú, že Európska únia si globálne druhé miesto nemusí udržať – investície v rámci postpandemickej obnovy končia v roku 2026 a členské štáty zápasia s napätými rozpočtami.

Dvojrýchlostná Európa

Posledné dva roky sa však niektoré európske krajiny chopili príležitosti: Poľsko sa stáva  stredoeurópskym výrobným centrom zelených technológií, kým Španielsko a Dánsko patria medzi lídrov v oblasti veternej energie a vytvárajú tisíce pracovných miest.

Podľa think tanku je však znepokojujúce, že sa zväčšuje investičná medzera v rámci EÚ – a to medzi krajinami, ktoré majú fiškálnu kapacitu prilákať technológie s nulovými emisiami uhlíka výroby a medzi tými, ktoré nie. Bohatšie európske krajiny sú totiž schopné dať výrobcom obnoviteľných technológií investičnú podporu a prilákať ich štátnou pomocou.

Dokazujú to aj čísla. Nemecko a Francúzsko získali 45 percent všetkých európskych zelených investícií medzi rokmi 2029 až 2023. Investície do čistých technológií v Nemecku vzrástli medzi rokmi 2022 a 2023 o 13,75 miliardy eur, vo Francúzsku to bol dokonca nárast o 15,5 miliardy.  Hoci je Poľsko v rámci strednej Európy lídrom, prilákalo – podobne ako Taliansko – v tomto období len o  2,75 miliardy eur viac. Najhoršie sú na tom štáty na juhu a východe Európy – v roku 2023 bol celkový objem dodatočných zelených investícií v Česku 2 miliardy, kým v Maďarsku to bolo len 1,5 miliardy eur.

Podľa čísel Bloomberg NEF bolo v lákani čistých technológií najmenej úspešné Slovensko.  Minulý rok pritiahlo len 0,12 miliardy eur nových zelených investícií, čo je menej ako Slovinsko s 0,21 milardami eur.

Čínsky monopol na čisté technológie

Do Číny smerovalo 39 percent všetkých investícií do zelených technológií, čo v roku 2023 predstavovalo 654 miliárd amerických dolárov. Jej výhodou je, že tieto technológie nielen vyrába a stavia obnoviteľné zdroje, ale kontroluje aj celý dodávateľský reťazec od ťažbu cez rafináciu až po výrobu konečných produktov. Čínski výrobcovia profitujú z vysokých štátnych dotácií a významných úspor z rozsahu, keďže fungujú na obrovskom domácom trhu. To sú všetko faktory, ktoré robia čínske ekologické produkty globálne konkurencieschopnými.

Čína tiež produkuje veľké prebytky a zaplavuje globálne trhy lacnými technológiami, čo stavia európskych konkurentov do problematickej pozície. Napríklad batéria vyrobená v Číne je 32 percent lacnejšie ako batéria vyrobená v Európe. Podobne je to napríklad aj so solárnymi panlemi – tie európske sú drahšie až o 65 percent. Táto stratégia pomohla Číne si vybudovať dominantnú úlohu v oblasti zelených technológií, ale pomáha jej to aj ekonomicky rásť –  sektor obnoviteľných zdrojov zamestnáva viac ako 5,5 milióna ľudí napriek hospodárskym otrasom.

Spojené štáty: zelené aj fosílne investície

Európa okrem Číny čelí v pretekoch o globálneho technologického lídra aj Spojeným štátom. Protiinflačný zákon (IRA) za dva roky zvýšil investície do zelených technológií o 80 miliárd USD, pričom v roku 2023 dosiahol 289 miliárd USD a k augustu 2024 vytvorí viac ako 334 000 pracovných miest.

Je to veľký investičný plán, ktorý priťahuje kapitál súkromných investorov na vybudovanie solídnej priemyselnej základne. Efektívne daňové stimuly odvádzajú niektoré spoločnosti z iných trhov – aj z toho európskeho a investície vzrástli nielen vo výrobe, ale aj v podpore domácností. tie sú doptáciami motivované kúpiť si elektroauto, tepelné čerpadlo, či fotovoltiku. Analytici však konštatujú, že v Spojených štátoch sú najväčším konkurentom zelených technológií investície krajiny do fosílnych palív – na každých 1,4 americký dolár investovaný do obnoviteľných zdrojov pripadá jeden dolár smerujúci do dodávateľských reťazcov fosílnych palív, čop celkovo potenciál čistých investícií znižuje.

Čo bude ďalej

Staronová šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen si výzvy spojené čistými technológiami uvedomuje. V svojom programe na ďalších päť rokov zdôraznila, že pritiahnuť zelené investície do Európy bude kľúčové pre zachovanie globálnej konkurencieschopnosti bloku.

Do sto dní od svojho júnového znovuzvolenia chce preto predložiť novú dohodu o čistom priemysle. Tá má smerovať investície do infraštruktúry a priemyslu, najmä do energeticky náročných odvetví. Pomôže vytvoriť vedúce trhy vo všetkých oblastiach – od čistej ocele po čisté technológie a urýchli to plánovanie aj povoľovanie. Musíme byť rýchlejší a jednoduchší,“ zdôraznila.