Desať krajín výrazne prekročilo trojpercentný limit deficitu, dve ďalšie sú tesne nad hranicou v minulom alebo tomto roku. Proti siedmim z nich je Komisia pripravená začať konanie pre nadmerný deficit, medzi nimi je aj Slovensko. Článok je súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, ktorý pripravuje Euractiv Slovensko pre Denník N. Vážnejším európskym problémom sú však vysoké […]
Menej ako 1 min. min.
Desať krajín výrazne prekročilo trojpercentný limit deficitu, dve ďalšie sú tesne nad hranicou v minulom alebo tomto roku. Proti siedmim z nich je Komisia pripravená začať konanie pre nadmerný deficit, medzi nimi je aj Slovensko.
Článok je súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, ktorý pripravuje Euractiv Slovensko pre Denník N.
Vážnejším európskym problémom sú však vysoké deficity spojené s nadmerným dlhom v Taliansku a vo Francúzsku. Francúzsko navyše čakajú parlamentné voľby, v ktorých môžu uspieť strany, ktoré sa nechystajú konsolidovať verejné financie.
Hodnotenie rozpočtov je súčasťou koordinácie hospodárskych politík krajín EÚ (tzv. európsky semester). Komisia sa v ňom pozerá aj na makroekonomické nerovnováhy a krajinám dáva špecifické odporúčania.
O čo ide
Začiatkom tohto roka začali opäť platiť európske rozpočtové pravidlá, suspendované pre pandémiu a neskôr energetickú krízu. Ak má krajina rozpočtový deficit nad tri percentá HDP, Komisia voči nej môže začať konanie pre nadmerný deficit. V ňom musí vláda predložiť konsolidačný plán, ktorý musí schváliť Únia, jeho dodržiavanie potom kontroluje Komisia. V opačnom prípade hrozí krajine pokuta.
Pri spúšťaní procedúry berie Komisia do úvahy aj ďalšie faktory: o koľko deficit presahuje trojpercentný limit, či je to dočasný, alebo trvalý jav, či deficit nezvýšili mimoriadne okolnosti (napr. hospodárska recesia) a aký je dlh krajiny (platí limit 60 percent HDP, dôležitý je však celkový vývoj dlhu).
Z dvanástich krajín, ktoré prekročili trojpercentný limit, navrhuje Komisia konanie proti siedmim vrátane Slovenska.
V čom má problém Slovensko
O zaradení Slovenka a dôsledkoch píše podrobnejšie v článku Radoslav Tomek a Ekonomický newsfilter. Aby sme sa neopakovali, venujme sa podrobnejšie trom otázkam.
Prečo aj Slovensko: V prospech Slovenska (rovnako Malty a Poľska) hovorí dlh pod hranicou 60 percent. Problémom je trajektória vývoja verejných financií: deficit bude vysoký aj v tomto roku a v budúcom sa zníži len mierne, stále vysoko nad trojpercentnou hranicou (5,4 percenta), nie je to teda dočasný problém. Bez výraznejšej konsolidácie môže dlh prekročiť 60-percentnú hranicu. Keď Komisia vzala do úvahy dodatočné faktory, konštatovala, že celkovú situáciu zhoršujú. Preto nás navrhuje zaradiť do procedúry nadmerného deficitu.
Ďalšie naše problémy: Komisia hodnotí aj makroekonomické nerovnováhy (faktory, ktoré môžu ohroziť ekonomiku). Krajiny zaraďuje do kategórií podľa toho, či čelia vážnym nerovnováham, nerovnováham, alebo u nich nerovnováhy nepozoruje. Slovensko sa presunulo z tretej (bez nerovnováh) do druhej kategórie. Našimi slabinami sú pretrvávajúce problémy s cenovou konkurencieschopnosťou, vonkajšou nerovnováhou, trhom s bývaním a so zadlženosťou domácností, ako aj chýbajúce adekvátne politiky.
Čo musí robiť Slovensko: Po formálnom spustení procedúry (viď nižšie) bude musieť vláda do septembra pripraviť strednodobý rozpočtový plán. Komisia ho v novembri posúdi a odporučí vláde tempo klesania deficitu. Ak povinnosti nesplníme alebo sa plánom nebudeme riadiť, hrozí nám (ako členskej krajine eurozóny) pokuta 0,2 percenta HDP.
Čo je väčší problém pre Európu
Európu však viac znepokojuje stav verejných financií v dvoch veľkých ekonomikách: v Taliansku a vo Francúzsku. Obe majú vysoký deficit a dlh výrazne prevyšujúci 60 percent HDP.
Taliansko má (nateraz) stabilnú vládu. Otázkou je jej ochota zvrátiť niektoré z predvolebných sľubov a začať šetriť.
Francúzsko sa chystá na predčasné parlamentné voľby. Rozpočtovú konsolidáciu tak bude pripravovať a najmä implementovať až ďalšia vláda. Ak by ju skladalo krajne pravicové Národné zhromaždenie, namiesto revízie predvolebných sľubov (napr. znižovanie veku odchodu do dôchodku, znižovanie daní) si môže vybrať konflikt s EÚ. Podobné prísľuby, ťažko zlučiteľné s rozpočtovo konsolidáciou, majú niektoré strany ľavicového bloku, ktorý ide do volieb spoločne.
Čo bude nasledovať
Komisia návrhy prekonzultuje s Európskym hospodárskym a finančným výborom a v júli predloží na schválenie Rade.
Krajiny, ktoré sa dostanú do procedúry nadmerného deficitu, musia do septembra predložiť konsolidačné plány. Posúdi ich Komisia, zároveň dá odporúčania, akým tempom sa má deficit znižovať.
Ak krajina plán nepredloží alebo neplní, Komisia môže zakročiť. Členom eurozóny hrozí pokuta vo výške 0,2 percenta HDP. Krajiny mimo menovej únie môžu stratiť prístup k európskym štrukturálnym a investičným fondom.
