Vyššou mocou myslí Európska komisia novú legislatívu, ktorá dáva stopku ruskému plynu v EÚ po roku 2027. Slovenský SPP však upozorňuje, že to nemusí ochrániť krajinu pred zmluvnými pokutami zo strany Gazpromu. Podľa právnikov záleží na detailoch zmluvy. Európska komisia predstavila minulý týždeň návrh nariadenia, ktoré by členským štátom vrátane Slovenska, umožnilo ukončiť dlhodobé zmluvy […]
Menej ako 1 min. min.
Vyššou mocou myslí Európska komisia novú legislatívu, ktorá dáva stopku ruskému plynu v EÚ po roku 2027. Slovenský SPP však upozorňuje, že to nemusí ochrániť krajinu pred zmluvnými pokutami zo strany Gazpromu. Podľa právnikov záleží na detailoch zmluvy.
Európska komisia predstavila minulý týždeň návrh nariadenia, ktoré by členským štátom vrátane Slovenska, umožnilo ukončiť dlhodobé zmluvy na dovoz ruského plynu do roku 2027. Opatrenie je súčasťou širšej stratégie EÚ na obmedzenie financovania ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine.
Jeden zo spôsobov, ako majú dodávatelia ruského plynu do EÚ ukončiť zmluvy, je odvolaním sa na takzvanú vyššiu moc. Firmy, ako napríklad SPP by si podľa Európskej komisie mali uplatniť klauzulu, ktorá býva súčasťou obchodných kontraktov – teda nepredvídateľnej udalosti – tým sa vyhnúť zmluvným sankciám. Slovenské SPP však varuje, že vyššia moc nemusí stačiť.
Právnici: Vyššia moc nemusí zabrániť pokutám
Podľa právneho názoru, ktorý si vyžiadal EURACTIV Slovensko by nový legislatívny rámec EÚ mohol byť považovaný za udalosť vyššej moci, pretože ide o rozhodnutie nezávislé od vôle zmluvnej strany.
V praxi by to znamenalo, že ak SPP prestane odoberať plyn od ruského Gazpromu na základe európskej legislatívy, nemuselo by ísť o porušenie zmluvy. Napriek tomu právnici upozorňujú, že každý kontrakt má vlastnú definíciu vyššej moci, a bez konkrétneho znenia zmluvy s Gazpromom nie je možné s istotou povedať, či by sa SPP vyhlo pokutám.
Práve na znenie zmlúv sa chce eurokomisia prizrieť bližšie.
Nariadenie zaväzuje dovozcov zemného plynu z Ruska, aby predložili Komisii všetky informácie, „ktoré sú potrebné na účinné vyhodnotenie možných rizík pre obchod s plynom a bezpečnosť dodávok“.
Mali by zahŕňať nielen kľúčové parametre príslušných zmlúv o dodávke plynu, ale dokonca celé textové časti s výnimkou informácií o cene, ak je to potrebné na pochopenie kontextu určitých ustanovení alebo odkazov na iné ustanovenia zmluvy. Dovozcovia musia nahlásiť zmeny v zmluvných podmienkach ihneď po prijatí regulačnými orgánmi, aby sa uľahčilo presné monitorovanie ruského plynu vstupujúceho do Únie.
Obavy SPP: Hrozia pokuty a miliardové straty
EÚ znížila podiel dovozu ruského plynu zo 45 percent celkového dovozu plynu pred rokom 2022 na súčasných 18 percent, uviedla koncom apríla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Ruský plyn však stále tvorí viac ako 15 percent dodávok plynu do EÚ prostredníctvom plynovodov a dovozu LNG.
Dodávky ruského potrubného plynu cez Ukrajinu sa zastavili 1. januára 2025 po tom, čo Ukrajina odmietla rokovať o predĺžení tranzitnej dohody.
Štátny podnik SPP má s Gazpromom podpísanú zmluvu do roku 2034. Tú by teraz podľa nariadenia eurkkomisie mal vypovedať do roku 2028. Teoreticky by to SPP spraviť mohlo, keďže po stopke tranzitu cez Ukrajinu v januáru 2025 sa dodávky zastavili. To bolo napríklad pre rakúsky OMV dôvodom na začatie arbitráže proti Gazpromu.
„Vieme zmluvu vypovedať, ale neurobíme to,“ povedal vtedy šéf SPP Vojtech Ferencz. Rozhodujúca je podľa neho predovšetkým cena. Vo februári sa však dodávky z Ruska na Slovensko obnovili cez plynovod TurkStream, ktorý ústi v Maďarsku.
SPP upozorňuje, že zodpovednosť za ukončenie kontraktu ponesie samotná spoločnosť, respektíve Slovenská republika. Myslí si, že napriek deklarácii vyššej moci môže Gazprom považovať jednostranné ukončenie zmluvy za porušenie záväzkov.
Vzhľadom na princíp „take-or-pay“ (odober alebo zaplať) by SPP mohlo čeliť požiadavkám na úhradu neodobratého množstva plynu. Pri súčasných cenách by takýto scenár mohol predstavovať stratu až 16 miliárd eur, uvádza SPP.
Prechodné výnimky a náhradné riešenia
Nové opatrenia EÚ berú ohľad na krajiny, ktoré čelia ohrozeniu energetickej bezpečnosti, čo platí aj pre Slovensko a Maďarsko. Tie dostali odklad na zrušenie kontraktov s Ruskom do 1. januára 2028. Nariadenie prináša aj väčšiu transparentnosť pre pôvod plynu – ak bude dodávaný z Ruska cez tretie krajiny, ako je napríklad Srbsko, bude naďalej považovaný za ruský, pokiaľ nebude jasne preukázané iné miesto pôvodu. Členské štáty budú musieť predložiť plány diverzifikácie, ktoré ukážu, ako chcú postupne ukončiť svoju závislosť od ruského plynu a ropy.
EÚ zároveň pripravuje rozšírenie dodávok LNG z USA a investície do obnoviteľných zdrojov. Francúzsko, Belgicko, Holandsko a Španielsko síce stále dovážajú ruský LNG, no plne podporujú jeho zákaz – za predpokladu, že opatrenia budú právne nepriestrelné, aby firmy nečelili arbitrážam.
Politický boj v Bruseli
Európska únia je v tejto otázke rozdelená. Kým väčšina členských štátov návrh podporuje, Maďarsko a Slovensko vyjadrili zásadný nesúhlas. Tvrdia, že zákaz ruského plynu povedie k prudkému rastu cien energií pre domácnosti.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó varoval, že „maďarské rodiny budú musieť platiť dvojnásobne až štvornásobne viac“. Brusel však tieto obavy neberie vážne a niektorí predstavitelia EÚ tvrdia, že ide skôr o taktiku na vyjednanie finančnej pomoci.
The post Slovensko má ukončiť kontrakt o ruskom plyne a odvolať sa pritom na vyššiu moc appeared first on euractiv.sk.
