Slovensko môže nakupovať plyn v Azerbajdžane, Ukrajina by s jeho prepravou súhlasila

Slovensko musí do konca roka vyriešiť, ako nahradí ruský plyn, ktorý Ukrajina odmieta ďalej prepravovať. V hre je plyn z Azerbajdžanu, ktorý ho však momentálne nevie dodať v potrebných množstvách. Zvýšenie exportu do Únie si preto vyžiada rozšírenie infraštruktúry a nové dlhodobé kontrakty.

Napriek veľkému úsiliu znížiť závislosť od dovozu plynu z Ruska, niektoré európske krajiny, vrátane Slovenska a Rakúska, sa naďalej spoliehajú na jeho dodávky cez plynovod prechádzajúci Ukrajinou. Tá oznámila, že zmluvu o tranzite ruského plynu, ktorá skončí koncom tohto roka, už neplánuje predĺžiť, čo vyvoláva obavy z možného narušenia energetických dodávok do Európskej únie.

Európski predstavitelia a zástupcovia firiem preto hľadajú riešenia. Jedným z nich je nákup plynu z Azerbajdžanu a jeho natlačenie do ruských plynovodov smerujúcich do Európy. Táto stratégia by Európe pomohla vyhnúť sa situácii, že napriek snahe obmedziť príjmy Ruska z predaja energií bude aj naďalej nakupovať ruský plyn.

Jednou z krajín, ktorá by z tohto projektu mohla profitovať a ktorá prejavila záujem, je Slovensko. Premiér Robert Fico po návšteve Azerbajdžanu naznačil, že takáto možnosť existuje. Ďalším štátom, ktorý by z toho mohol ťažiť, je Rakúsko, kde sa ruský plyn podieľal posledných päť mesiacov na celkovej spotrebe vyše 80 percentami. Rakúske ministerstvo energetiky však na otázky v súvislosti s projektom nereagovalo.

Ukrajina: Je to možnosť

Tento koncept má podľa zdrojov šancu, keďže sa zdá, že Ukrajina nie je proti. Pre ňu by totiž pokračovanie tranzitu znamenalo ďalšie príjmy. V roku 2021, teda poslednom roku pred začatím vojny, získala Ukrajina z tranzitu ruského plynu do Európy zhruba jednu miliardu amerických dolárov, čo je 931,97 milióna eur. Podľa ukrajinského prevádzkovateľa plynovodu Naftogaz však objemy tranzitu klesli v roku 2023 o 28,5 percent. Ďalšie príjmy z jeho prepravy  by pomohli vojnou zničenej ekonomike.

Generálny riaditeľ ukrajinskej plynárenskej spoločnosti Naftogaz Oleksij Černyšov uviedol, že Ukrajina má vynikajúcu infraštruktúru v oblasti tranzitu aj uskladňovania plynu, ktorá by sa mala využívať. Černyšov zamietol akúkoľvek spoluprácu v tejto oblasti s ruským Gazpromom a dodal, že dovoz plynu z Azerbajdžanu „by mohol mať určitú budúcnosť“.

Azerbajdžanská štátna ropná firmu SOCAR zatiaľ nereagovala. Nevyjadrilo sa k tomu ani azerbajdžanské ministerstvo energetiky, rovnako ani ruská vláda či plynárenský koncern Gazprom.

V prípade, že by sa tento projekt nastavil ako výmena, mohlo by z neho teoreticky ťažiť aj Rusko, ktoré by mohlo presunúť dodávky svojho plynu inde. Projekt však komplikuje fakt, že Azerbajdžan nemá momentálne dostatok voľného plynu a navyše aj kapacitu svojich plynovodov na dodávky suroviny do Európy využíva v plnej miere. Akékoľvek výraznejšie zvýšenie exportu plynu do Európy si bude vyžadovať rozšírenie infraštruktúry a nové dlhodobé kontrakty.

Rokovania sú zatiaľ v začiatkoch a odhaduje sa, že akékoľvek rozhodnutie padne najskôr v závere roka, keď sa priblíži termín ukončenia platnosti zmluvy o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu a zároveň zimné vykurovacie obdobie.

Navyše je potrebné doriešiť viacero detailov a nie je ani isté, či sa dohodu nakoniec podarí uzatvoriť. Vplyv na uzatvorenie dohody môže mať aj vývoj na bojisku.

Ďalšie alternatívy

Väčšina krajín EÚ znížila svoju závislosť od ruského plynu v dôsledku invázie na Ukrajinu. Medzi bývalých hlavných príjemcov plynu cez Ukrajinu patrí Rakúsko, Slovensko, Taliansko, Maďarsko, Chorvátsko, Slovinsko a Moldavsko.
Moldavsko, jedna z najchudobnejších krajín Európy, v minulom roku získavalo všetok plyn z európskych trhov, pričom plyn od Gazpromu ponechal pre svoj odštiepenecký východný región Podnestersko.
Dovoz Chorvátska je v súčasnosti minimálny a dovoz Slovinska klesol takmer na nulu po tom, čo sa minulý rok skončila zmluva jeho hlavného dodávateľa plynu Geoplin s Gazpromom,

Podľa bývalej eurokomisárky pre energetiku Kadri Simson by mohlo Rakúsko dovážať zemný plyn z Talianska a Nemecka a jeho energetické spoločnosti uviedli, že prijali preventívne opatrenia, ak sa dodávky ruského plynu zastaví.

Maďarsko sa spolieha na plynovod TurkStream a Slovinsko získava plyn z Alžírska a iných zdrojov. Slovenský dodávateľ plynu SPP uviedol, že možnosťou ako pokračovať v dodávkach plynu cez Ukrajinu po skončení zmluvy, je vytvoriť konzorcium európskych odberateľov plynu, ktoré by formálne prevzalo ruský plyn keď vyprší tranzitná zmluva.

Ďalšou možnosťou je, že ruský Gazprom dodá časť plynu inou cestou, napríklad cez TurkStream, Bulharsko, Srbsko alebo Maďarsko. Kapacita týchto trás je však obmedzená. Taliansko dostáva väčšinu svojho plynu cestou, ktorá uľahčuje dovoz azerbajdžanského plynu, az Alžírska.