Udržateľnosť veterných elektrární dokazuje fakt, že rakúske obce ich po uplynutí životnosti neodstránia, ale naopak vymenia za výkonnejšie. „Veterné elektrárne sú hospodárskym motorom obce a regiónu,“ hovorí vicestarosta Prellenkirchenu, ktorý má na svojom území turbíny už dvadsať rokov. Aj keď v okolitých krajinách sa čistá a lacná veterná energia rozvíja, Slovensko od roku 2004 nepostavilo […]
Menej ako 1 min. min.
Udržateľnosť veterných elektrární dokazuje fakt, že rakúske obce ich po uplynutí životnosti neodstránia, ale naopak vymenia za výkonnejšie. „Veterné elektrárne sú hospodárskym motorom obce a regiónu,“ hovorí vicestarosta Prellenkirchenu, ktorý má na svojom území turbíny už dvadsať rokov.
Aj keď v okolitých krajinách sa čistá a lacná veterná energia rozvíja, Slovensko od roku 2004 nepostavilo ani jednu turbínu. Najnovšie prieskumy pritom ukazujú, že až 61 percent Slovákom by neprekážala veterná elektráreň v blízkosti ich bydliska.
Postavenie Slovenska v oblasti veternej energie nie je podľa riaditeľa odboru Zelenej ekonomiky NIKA – Národná implementačná a koordinačná autorita na Úrade vlády Henricha Krejčího lichotivé.
Slovensko je vo využívaní veternej energie z 27 európskych štátov na 24. mieste. Podmienky pre jej rozvoj pritom máme. Hoci nemáme pobrežie, kde fúka najviac, potenciál využívania veternej energie je porovnateľný s Rakúskom a Českou republikou, zdôraznil Krejčí v diskusii organizovanej EURACTIV Slovensko.
Metodika pre veterné parky bude koncom roku 2025
Rozvoju veternej energii prajú aj európske trendy, keďže masívne využívanie vetra na výrobu elektriny je jednou z hlavných stratégií, ako sa chce Európa oslobodiť od dovozu fosílnych palív z Ruska a zároveň znížiť emisie do roku 2050 na nulu.
Na Slovensku mala túto formu energie podporiť aj zelená kapitola REPowerEU v Pláne obnovy a odolnosti, ktorá doň bola zaradená v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Prináša dve hlavné reformy – vytvorenie dvoch pilotných oblastí pre rozvoj veternej energie (takzvané akceleračné zóny) a metodiky povoľovania pre ďalšie územia s veterným potenciálom.
„Legislatívne úpravy v slovenskom právnom poriadku týkajúce sa akceleračných zón, ako aj návrh metodiky by mali byť hotové do konca roku 2025,“ upresnil Krejčí. Slovenská vláda navyše v decembri minulého roka podpísala Európsku chartu veternej energie a zaviazala sa v nej, že ju bude aktívne podporovať.
Aj keď sa regulačné prostredie pomaly mení v prospech rozvoja veternej energie, projekty často dostanú stopku na úrovni miest a obcí. Dôvodom je podľa účastníkov nulová skúsenosť Slovákov s veternými turbínami a tým aj obavy z nepoznaného.
Ak elektráreň nepostavíme my, postavia ju iní
Veterná elektráreň je projekt, ktorý presahuje volebné obdobie a nemá len lokálny, ale aj regionálny dopad. Preto je podľa primátora mesta Gbely Martina Jahodku nevyhnutné, aby o realizácii rozhodovali všetci občania, ktorých sa to týka.
Samospráva má vytvoriť priestor a podmienky na to, aby sa občania čo najľahšie dostali k relevantným informáciám a mali možnosť ich skonfrontovať a zaujať svoj postoj.
Dostatok informácií a transparentnosť sú pre akceptáciu veterných parkov kľúčové, čo potvrdzuje aj skúsenosť z rakúskeho Prellenkirchenu. Je to malá vinohradnícka obec s dvoma tisíckami obyvateľov, neďaleko slovenských hraníc. V roku 1999 začínala s troma veternými turbínami, teraz je v oblasti veternej energie v Rakúsku lídrom a jej veterné elektrárne zásobujú elektrinou 40 tisíc domácností.
„Pred výstavbou sme mali stretnutia s obyvateľmi, ktorým sme povedali, že ak to nepostavíme my, tak to urobí susedná obec a dostane za to peniaze,“ povedal na diskusii Heinz Gratzer, vicestarosta obce Prellenkirchen. Pripomenul, že obec už 25 rokov nemusela zvyšovať dane, práve vďaka príjmom z veterných elektrární.
Komunikáciu s obyvateľmi zabezpečuje od roku 2003 informačné centrum pre veternú energiu, ktoré robí exkurzie pre školy aj samosprávy z Rakúska aj Slovenska. „Návštevníci mohli vojsť dnu a presvedčiť sa, či je turbína hlučná. Nikto potom nebol proti,“ dodal s tým, že na exkurziu prichádza ročne aj 1500 detí zo Slovenska.
Diskutuje sa o neaktuálnych argumentoch
Podľa Jahodku je problém, že Slováci majú nulové skúsenosti s týmto typom energie a preto podliehajú rôznym fámam a hoaxom, ktoré o veterných turbínach kolujú. V diskusiách s obyvateľmi sa podľa jeho skúseností objavujú dávno prekonané argumenty a zabúda sa na širší kontext ako sú napríklad priame ekonomické a rozvojové prínosy pre obec, pre energetickú bezpečnosť krajiny, ale aj na to, že ide o čistú energiu, ktorá nepoškodzuje životné prostredie a klímu.
„Často sa musíme zaoberať a vyvracať neaktuálne argumenty. Keďže šla technológia dopredu, viaceré veci, ktoré boli problémom pred dvadsiatimi rokmi už neplatia, ale v diskusiách a verejných rokovaniach sa účelovo vyťahujú,“ objasňuje primátor.
V diskusiách o veterných parkoch sa podľa neho dáva rovnaká váha vplyvom, ktoré sú svojou závažnosťou neporovnateľné. Najčastejšími obavami ľudí je hlučnosť a vplyv turbín na ráz krajiny.
Podľa špecialistu stratégie z oddelenia investičného rozvoja SPP Milana Černého sú v súčasnosti povoľovacie podmienky pre veterné parky také náročné, že investori si vyberajú lokality veľmi zodpovedne. „Dbáme aby tam boli nielen vhodné veterné podmienky, ale aby nebolo v blízkosti chránené územia a zároveň to boli lokality dostatočne vzdialené od obydlí, “ pripomenul.
Vytipované oblasti, kde by mali veterné parky stáť, sú úž zasiahnuté ľudskou činnosťou. „Nie je to panenská príroda, staviame v priestore bežných aglomerácií mimo chránených území. Používame tiež radšej väčšie turbíny, aby ich nebolo tak veľa,“ zdôraznil.
Kľúčová je osobná skúsenosť
Podľa výskumníka Bohumila Frantála z Českej akadémie vied je podiel ľudí, ktorí hodnotia veterné elektrárne ako škaredé je podstatne nižší po postavení veterného parku, než ako to bolo v čase, keď sa rozhodovalo o výstavbe.
Je to takzvaný efekt familiarizácie – keď sa veterné elektrárne stanú bežnou súčasťou každodenného života, ľudia si na ne zvyknú. „Samozrejme, nie všetci. Stále je časť populácie, ktorej sa to nepáči a vníma určitý negatívny vplyv na kvalitu života, ale ich podiel je oproti raným štádiám projektu až o polovicu nižší,“ povedal v rozhovore pre EURACTIV Slovensko.
Podľa Gratzera je samozrejmé, že vždy budú ľudia, ktorí sú proti. „Musíme sa ľudí spýtať základnú otázku – chceme mať obnoviteľné zdroje energie alebo nie?“ hovorí.
Obyvatelia Prellenkirchenu vnímajú veterné turbíny ako súčasť regiónu, kde žijú. „Máme turistickú vínnu cestu, ktorá nie je priamo dotknutá veternými elektrárňami. Pre obec sú hospodárskym motorom,“ dodáva.
Odpoveďou na obavy ľudí je EIA
Prípadné rozširovanie veterných elektrární je podľa vicestarostu možné len v zónach, ktoré si obec určila. Podobne je to aj na Slovensku. Podľa Černého majú samosprávy v rukách hlavný regulačný nástroj a tým je územný plán.
Odpoveďou na obavy ľudí z hluku či ďalších rizík by mala byť podľa neho EIA, teda posúdenie vplyvov na životné prostredie a zdravie ľudí, ktoré je povinné pre väčšie energetické stavby. „Veterný park si vyžaduje viac ako 40 posúdení a analýz“, dodáva. EIA je súčasťou povoľovacieho procesu, ktorý je na Slovensku v porovnaní s inými krajinami veľmi dlhý a komplikovaný.
„Ďalšie regulácie nie sú nutné – za dvanásť rokov sme nič nepostavili, takže asi netreba ešte viac regulovať – reguláciou je samotná EIA,“ zdôraznil. Aj keď by mala EIA stačiť, samosprávy sa často obávajú tlaku „kričiacej“ menšiny – preto starostovia aj zastupiteľstvá rozhodnutie odkladajú a dožadujú sa ďalších štúdií a vyšších rozhodnutí od štátu či kraja.
Máme podľa neho obrovskú výhodu, že sa môžeme učiť z 20-ročných skúseností našich rakúskych susedov a vyvarovať sa chýb. „Žiadna štúdia či modelovanie situácií nenahradí ich skúsenosť. Hoci sú to pre nás neprebádané vody, u nich sú veterné turbíny desiatky rokov súčasťou bežného života,“ hovorí.
Dôkazom udržateľnosti veterných elektrární je podľa neho fakt, že v Rakúsku veterné turbíny po uplynutí ich životnosti nedemontujú, ale naopak obnovujú a zvyšujú im výkon – ide o takzvaný repowering. „Mali voľbu, či chcú pokračovať vo využívaní tejto energie, alebo nie. Rozhodli sa pokračovať“, dodáva Černý z SPP.
„Chceme, aby táto čistá energia ostala u nás, ale zároveň chceme najnovšie technológie s najmenším vplyvom na životné prostredie,“ objasňuje vicestarosta Gratzer motiváciu obce Prellenkirchen.
