Slovensko po námietkach opravuje pravidlá pre hluk veterných elektrární

Podľa Úradu verejného zdravotníctva musia byť veterné turbíny nad 150 metrov aspoň tri kilometre od obývaných území. Slovensko už má legislatívu pre limity hluku a usmernenie je nadbytočné, odkazujú odborníci. Úrad ho spolu s rezortom životného prostredia ide zmeniť.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) vydal v auguste minulého roka usmernenie, ktoré určuje minimálnu vzdialenosť veterných turbín od zastavaného územia.

Povinná vzdialenosť tri kilometre je podľa experta na akustiku Libora Ládyša zbytočne prísna. Usmernenie zároveň nerešpektuje platnú a záväznú legislatívu Slovenskej republiky v oblasti hluku. Tá aj bez usmernenia určuje limity pre hluk a teda aj bezpečnú vzdialenosť veterných turbín od ľudských obydlí.

Rovnako ako Rakúsko alebo Česká republika má aj Slovensko pomerne hustú zástavbu. To znamená, že nájsť oblasť, ktorá by malá vhodné veterné podmienky, zároveň bola mimo prírodných chránených území a súčasne dodržala limit tri kilometre od zastavaného územia, je v podstate nemožné, zhodli sa odborníci na diskusii Euractiv Slovensko.

Usmernenie ÚVZ teda znamená zastavenie výstavby veterných parkov na Slovensku, keďže sa týka sa prakticky všetkých projektov veterných parkov, ktoré sú vo fáze povoľovania, tvrdí Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). Celkovo ide o viac ako 1 100 megawattov inštalovaného výkonu a investície za viac ako 1,4 miliardy eur.

Okrem výrobcov obnoviteľnej energie sa proti tomuto pravidlu začiatkom roku ohradilo aj Ministerstvo hospodárstva, ktoré o ňom hovorilo ako o bariére rozvoja veternej energie. To môže byť problém, keďže Slovensko sa v Pláne obnovy a odolnosti zaviazalo, že do roku 2026 pripraví podmienky pre výstavbu veterných elektrární s kapacitou 300 MW.

Záujem Slovenskej republiky zrýchliť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie nemôže podľa Henricha Krejčího, ktorý pôsobil ako riaditeľ odboru Zelenej ekonomiky na sekcii plánu obnovy Úradu vlády, stroskotať na jednom usmernení, ktoré nie je ani súčasťou právneho poriadku.

„Ide o obchádzanie o celého legislatívneho procesu, ktorý by mal byť transparentný a mal by umožniť všetkým zainteresovaným stranám pripomienkovať návrh takýchto pravidiel,“ zdôraznil.

Rezort životného prostredia „v tejto veci aktívne komunikuje“ s ÚVZ aj s rezortom hospodárstva, ktoré sa tejto téme primárne venuje, uviedlo tlačové oddelenie ministerstva pre EURACTIV Slovensko.

Úrad verejného zdravotníctva pre EURACTIV Slovensko potvrdil, že kontroverzné usmernenie prechádza v súčasnosti revíziou, „na ktorej sa podieľajú i experti so skúsenosťami aj v problematike veterných parkov“. Pri zmene sa chce úrad inšpirovať poznatkami z aplikačnej praxe – napríklad Rakúska alebo Nemecka.

Plošné podmienky pre všetky veterné elektrárne

Ísť sa pozrieť k rakúskym susedom odporúča aj expert na akustiku Libor Ládyš. Tam sa vzdialenosti veterných turbín od ľudských obydlí pohybujú od 500 do 800 metrov a nie sú to tri kilometre.

„Z fyzikálneho hľadiska neviem, kde a kto tento parameter vôbec vzal a na základe čoho,“ hovorí. Slovensko nové usmernenie nepotrebuje, lebo má legislatívne definované limity. Tie sú stanovené na 50 decibelov cez deň a 45 decibelov v noci, čo je podľa neho v porovnaní s okolitými štátmi relatívne prísny limit. „Pokiaľ by som to mal priblížiť, tak 45 decibelov majú ľudia bežne večer v izbe, ani nemusia mať pustenú televíziu. Stačí keď im šumí napríklad ventilátor alebo počítač,“ hovorí.

Na otázku portálu EURACTIV Slovensko, aká bola motivácia stanoviť plošné pravidlá pre všetky veterné elektrárne, úrad uviedol, že sú primárne určené pre regionálne úrady verejného zdravotníctva.

Tie sú totiž konfrontované so stúpajúcim počtom zámerov výstavby veterných parkov. Žiadali preto centrálny úrad, aby pre účely posudzovania vplyvov na životné prostredie – takzvaný proces EIA, v ktorom sú regionálne úrady žiadané o odborný posudok „podmienky celoplošne zjednotil a predišlo sa vzniku nezrovnalostí“.

„Naši odborníci pripravovali usmernenie ÚVZ SR k posudkovej činnosti návrhov umiestnenia a výstavby veterných parkov na základe najlepšieho odborného úsudku a skúseností v problematike hygieny životného prostredia, pričom sme zohľadňovali technické riešenia veterných elektrární, od ktorých sa odvíjala nami navrhovaná vzdialenosť veterných elektrární od chráneného obytného územia,“ uviedlo tlačové oddelenie ÚVZ.

Prihliadali sme pritom na princíp predbežnej opatrnosti – so zámerom zabrániť možnému zníženiu kvality života a zdravia občanov dotknutých oblastí. „Veterné elektrárne môžu spôsobovať rušivý hluk, stroboskopický efekt, prípadný možný subjektívny nekomfort a podobne,“ napísal úrad.

Právny problém

Podľa odborníka na akustiku a hluk Libora Ládyš usmernenie „vôbec nerešpektuje platnú a záväznú legislatívu Slovenskej republiky v oblasti hluku.“

V rámci právneho poriadku je usmernenie duplicitné – povinnosť neprekročiť limity hluku pre prevádzkovateľa zdroja hluku už určuje zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejných zdravotných podmienok, uviedol Ládyš pre EURACTIV Slovensko. Zákon je pochopiteľne právne záväzný aj pre samotný Úrad verejného zdravotníctva.

Zákon hovorí, že prevádzkovatelia zdrojov hluku musia zabezpečiť, aby obyvatelia neboli vystavení hluku nad prípustné hodnoty pre deň, večer a noc. Tie určuje vyhláška ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií.

„Tu sú jednoznačne stanovené prípustné hodnoty pre hluk pre rôzne typy územia a ich ochranu. Už z tohto vyplýva, že odborné usmernenie vôbec nerešpektuje napríklad v akom území budú veterné elektrárne umiestnené, aký je tam stupeň ochrany a dopredu pre turbíny predvída priestorové obmedzenie,“ upozorňuje Ládyš.

Silná EIA

Úrad verejného zdravotníctva však chráni zdravie obyvateľov a kontroluje hlučnosť zdrojov hluku a teda aj veterných turbín najmä v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie –EIA.

V ňom dáva úrad stanovisko už rámci projektovej prípravy. Jej súčasťou musí byť hluková štúdia. Tá pri jednotlivých projektoch predpovedá hlukové zaťaženie určitého územia a porovnáva ho s prípustnými hodnotami, ktoré sú stanovené v legislatíve. Okrem toho sa regionálne úrady verejného zdravotníctva vyjadrujú aj k prípadným návrhom protihlukových opatrení.

Hodnotia úroveň hluku aj počas skúšobnej prevádzky elektrárne na základe reálne vykonaných kontrolných meraní. Regionálne úrady sú tiež adresátom potencionálnych sťažností obyvateľov.

„Regionálne úrady verejného zdravotníctva majú teda niekoľko stupňov, v rámci ktorých môžu skontrolovať investora, respektíve prevádzkovateľa zdroja hluku a tiež na základe preukázaného prekročenia prípustných hodnôt nepovoliť užívanie stavby, nariadiť realizáciu protihlukových opatrení a v dobe prevádzky môže pokutovať prevádzkovateľa zdroja hluku, či zakázať jeho prevádzkovanie,“ zdôrazňuje Ládyš.

Akustické tienenie terénu

Tým, že usmernenie verejného zdravotníctva nastavuje podmienky plošne pre všetky veterné elektrárne, nezohľadňuje zvukovú pohltivosť a morfológiu terénu pre jednotlivé projekty a lokality.

„Pokiaľ je medzi elektrárňou a zástavbou bude terénna vlna, či iná prekážka, ktorá bude vytvárať akustický tieň, je možné, že dostatočná vzdialenosť medzi veternou elektrárňou a obydliam môže byť kratšia, než keby sa zvuk šíril nad rovným a akusticky nepohltivým terénom,“ tvrdí expert.

Pripomína, že ak sa definuje fixná vzdialenosť pre veterné turbíny od obydlí, nehovorí to nič o tom, v akom priestore a aký typ ochrany bude mať územie v okolí veterného parku. Stupeň ochrany územia totiž určuje aj prípustné hodnoty hluku.

Usmernenie ÚVZ ďalej nezohľadňuje možný technický vývoj veterných elektrární a neráta s opatreniami na obmedzenie hluku. Už v rámci plánovania veterného parku je možné napríklad znížiť plánovaný počet turbín. „Ďalej je možné obmedziť prevádzku elektrární vo večerných, tak aj nočných hodinách, pri nepriaznivom smere vetra a množstvom ďalších opatrení je možné redukovať hlukové, či iné zaťaženie okolia,“ uzatvára Ládyš.