Slovensko podporí na post šéfa NATO Marka Rutteho, proti už nie je ani Maďarsko

Holandský premiér Mark Rutte čelil viacerým prekážkam vo svojej snahe stať sa budúcim generálnym tajomníkom NATO a ešte donedávna mu chýbala podpora štyroch štátov Aliancie – Turecka, Maďarska, Slovenska a Rumunska. Teraz sa čaká už iba na Bukurešť.

Slovensko podporí kandidatúru končiaceho holandského premiéra Marka Rutteho na post generálneho tajomníka NATO, uviedol prezident Peter Pellegrini v utorok (18. júna) po skončení mimoriadneho zasadnutia Európskej rady. Slovensko chce za túto podporu pomoc od Holandska pri zabezpečení svojej protivzdušnej obrany.

Pellegrini pripomenul, že doteraz boli na post generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie dvaja kandidáti – okrem Rutteho aj rumunský prezident Klaus Iohannis. Podľa Pellegriniho bolo pochopiteľné, že Slovensko by si vedelo predstaviť na tejto pozícii reprezentanta strednej a východnej Európy.

„Po konzultáciách s oboma kandidátmi aj po konzultáciách s premiérom Robertom Ficom a so slovenskou vládou si Slovenská republika vie predstaviť podporu holandského premiéra Marka Ruttehho za šéfa Aliancie,“ vyhlásil Pellegrini.

Zároveň pripomenul, že táto podpora je sprevádzaná prosbou a žiadosťou slovenskej strany, aby Rutte ako budúci šéf NATO zaistil ochranu slovenského vzdušného priestoru.

Ten je nechránený po odovzdaní predošlých systémov protivzdušnej obrany Ukrajine a po tom, ako spojenci z NATO – Holanďania a Taliani – stiahli zo Slovenska svoje dočasne poskytnuté systémy.

„Dnes Slovensko nedisponuje žiadnym systémom protivzdušnej obrany, a preto sme s Ruttem hovorili o tom, že v prípade, ak bude zvolený za šéfa Aliancie, aby sa zasadil o ochranu a obranu vzdušného priestoru Slovenskej republiky – aspoň do času, kým Slovensko nebude schopné vlastnými kapacitami tento vzdušný priestor ochrániť. Rutte vyjadril ochotu sa tým v budúcnosti zaoberať,“ vysvetlil prezident.

Pellegrini dodal, že Rutteho zároveň požiadal, aby po svojom zvolení do novej funkcie zohľadnil aj geografický princíp pri obsadzovaní pozícií v NATO na nižších úrovniach riadenia.

Okrem Slovenska aj Maďarsko

Správa o slovenskej podpore Rutteho prichádza v rovnaký deň, ako holandské médiá, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters, píšu o zmene postoja maďarského premiéra Viktora Orbána.

Tie uvádzajú, že Maďarsko údajne upustilo od svojich námietok ku kandidatúre Marka Rutteho na šéfa NATO po tom, ako sa odchádzajúci holandský premiér stretol s Orbánom na okraj neformálneho summitu lídrov členských krajín Európskej únie v Bruseli.

Holandské médiá NOS a RTL s odvolaním sa na nemenované zdroje informovali, že Orbán na schôdzke netrval na svojej požiadavke, aby sa Rutte ospravedlnil za svoje kritické vyjadrenia na adresu maďarskej vlády. Orbán ich v máji označil za „problematické“.

Ospravedlnenie bolo jednou z dvoch podmienok, ktoré si Budapešť stanovila na vyjadrenie podpory Ruttemu ako nástupcovi Jensa Stoltenberga vo funkcii šéfa NATO. Druhou podmienkou bola garancia, že Maďarsko sa nebude musieť podieľať na vojenskej pomoci Ukrajine.

Stoltenberg sa za to zaručil počas minulotýždňového stretnutia s Orbánom, ktorý mu zase prisľúbil, že Budapešť nebude blokovať súvisiace rozhodnutia Aliancie.

Rutteho ako nástupcu súčasného generálneho tajomníka NATO podporilo viacero krajín vrátane Spojených štátov, Británie, Francúzska, Nemecka aj Turecka. Podľa Reuters sa ešte čaká na Rumunsko.

Rumunský prezident Klaus Iohannis ešte v marci oznámil, že sa sám bude uchádzať o funkciu šéfa NATO. Argumentoval tým, že štáty východnej Európy potrebujú lepšie zastúpenie na vedúcich pozíciách v euroatlantických štruktúrach.

Stoltenberg na svojom súčasnom poste skončí v októbri. Členské krajiny NATO prijímajú rozhodnutia konsenzom, preto akýkoľvek kandidát na najvyššiu politickú funkciu v rámci Aliancie potrebuje podporu všetkých 32 členov.