Slovensko sa konečne púšťa do obnov verejných budov spôsobom, ktorý je v Česku už dobre odskúšaný

Na Slovensku sa bude po prvýkrát kombinovať dotácia na obnovu budovy spolu so splácaním úveru cez dosiahnuté úspory. Vďaka tejto schéme sa z 50 miliónového balíka dokáže obnoviť dvojnásobný počet budov.

Už na konci roka 2025 by mal byť spustený nový finančný nástroj na obnovu verejných budov. S tými má Slovensko dlhodobý problém – úrady, stanice a matriky nie sú energeticky efektívne, čo stojí peniaze a zaťažuje životné prostredie.

Doteraz sa rekonštrukcie robili prakticky len cez dotácie z eurofondov. Tých však nie je dosť na to, aby zaplatili obnovu všetkých budov, ktorých počet sa odhaduje až na 15-tisíc.

Existuje však aj alternatíva, vďaka ktorej sa objem dostupných peňazí môže až zdvojnásobiť. Ide o kombináciu grantu a takzvanej energetickej služby – formu splátkového kalendára, v ktorom sa prvotná rekonštrukcia spláca z peňazí ušetrených na faktúrach za energie.

Tento systém je už dobre odskúšaný v susednom Česku, kde tak obnovili napríklad aj veľké národné divadlo. Na Slovensku sa však kvôli rôznym administratívnym bariéram zatiaľ kombinovať energetické služby s grantmi nepodarilo.

Štátne budovy prešli pod ministerstvo vnútra, môže to zrýchliť tempo ich obnovy

Správa a obnova administratívnych budov vo vlastníctve štátu je neefektívna aj preto, že bola rozdrobená medzi jednotlivé ministerstvá, tvrdia analytici. Presun pod rezort vnútra môže zrýchliť tempo renovácií aj obnovu cez garantované energetické služby.

Zmeniť to má práve tohtoročný projekt na obnovu budov ústrednej verejnej správy. Ak bude úspešný, môže slúžiť ako príklad dobrej praxe aj pre samosprávy či súkromné budovy.

Ako to funguje

Projekt bude vyžadovať spoluprácu ministerstiev, úradov, baniek aj súkromných firiem. Samotné peniaze idú z eurofondov z obálky ministerstva hospodárstva a spravuje ich Slovak Investment Holding. Ide teda o finančný nástroj, teda formu eurofondovej dotácie, ktorú treba vrátiť – v tomto prípade v splátkach z ušetrených faktúr.

„Z 50 miliónov dokážeme zrealizovať investičné projekty za 100 miliónov eur. V porovnaní s doteraz používanými spôsobmi vieme do obnovy budov naliať dvakrát toľko peňazí,“ hovorí Slovak Investment Holding.

Na finančnej stránke to funguje nasledovne: Z eurofondov štát poskytne 40 miliónov eur na priame dotácie, ktoré vracať nebudú. Vďaka tomu sa bude môcť budova aj zatepliť a vymeniť okná. Pôjde teda o hĺbkovú obnovu.

Ďalších 10 miliónov eur použije ako portfóliovú záruku pre banky, ktoré vďaka nej budú môcť vytvoriť úvery za až 60 miliónov eur.

Obnova budovy z úspor šetrí verejné financie, no od správcu vyžaduje odvahu

Obnova verejnej budovy cez energetické služby motivuje vlastníka k dlhodobému plánovaniu. Renovácie financované z úspor energií sa rozbehnú, ak budú strategickou prioritou štátu, hovorí Martin Polónyi z ministerstva financií.

Tie budú čerpať súkromné firmy poskytujúce energetickú službu. To znamená, že navrhnú energeticky efektívnu rekonštrukciu, budú dohliadať na to, aby naozaj šetrila peniaze, a teda garantovať, že táto časť projektu sa naozaj splatí iba z dosiahnutých úspor.

Z tejto časti sa zvyčajne zabezpečuje ekologické a šetrné technické zariadenie – vykurovanie, chladenie a osvetlenie. Teda veci, za ktoré sa platia faktúry, z úspor na ktorých sa potom ich cena môže splácať.

Hlavou výhodou teda je, že sa z rovnakej obálky peňazí môže obnoviť viac budov. SIH si však okrem toho od projektu sľubuje aj podporenie trhu s garantovanými energetickými službami, ktorý je zatiaľ na Slovensku veľmi malý. Neskôr by sa teda takýmto spôsobom mohlo obnovovať aj viac súkromných budov či budov samospráv.

Fakt, že časť projektu sa bude musieť splatiť z dosiahnutých úspor, tiež podľa nich znamená, že eurofondy sa budú čerpať efektívnejšie.

„Na obnovu sa tak vyberajú budovy, s ktorými sa ráta aj do budúcna. Vyššia miera spolufinancovania tiež tlačí na efektívne nakladanie s investičnými prostriedkami,“ myslí si SIH.

Ministerstvo vnútra sa už pripravuje

V prvej fáze bude projekt otvorený pre takzvané ústredné orgány verejnej budovy. Tie predstavujú väčšinu z verejných budov štátu.

Veľkým hráčom v tomto segmente je ministerstvo vnútra, ktoré má v svojej evidencii 3300 budov.

„V súčasnosti ministerstvo vnútra pracuje na nastavení konceptu obnovy budov a prípravy verejného obstarávania spoločností poskytujúcich garantované energetické služby,“ hovorí rezort pre portál EURACTIV Slovensko. Vo februári už podpísalo aj memorandum s kľúčovými aktérmi trhu.

Ministerstvo odkazuje, že nový projekt víta a čaká na vyhlásenie výzvy s harmonogramom a ďalšími podmienkami.

Obnovu slovenských verejných budov brzdí závislosť od grantov

Garantované energetické služby majú potenciál zrýchliť a skvalitniť obnovu budov. Na Slovensku ich používanie blokuje závislosť od grantov aj nemožnosť kombinovať rôzne druhy financovania.  

„Treba podotknúť, že v podmienkach Slovenskej republiky na rozdiel od Česka absentuje prax v tejto oblasti teda poskytovanie garantovaných energetických služieb. Z toho dôvodu je zdĺhavá aj samotná príprava na projekt,“ odkazuje ministerstvo. Projekt sa totiž pôvodne mal spustiť už v roku 2023.

Zameranie na budovy štátnej správy je tiež strategické v tom ohľade, že bežne ministerstvá nemôžu brať súkromné úvery. V rámci pripravovanej schémy si však úver z banky na seba vezmú súkromné firmy prevádzkujúce rekonštrukciu.

Nový typ verejného obstarávania

Súčasťou takéhoto typu rekonštrukcie tiež býva odlišný typ verejného obstarávania, než na aký sú ministerstvá dnes zvyknuté. Nazýva sa rokovacie konanie, alebo súťažný dialóg.

„V praxi to znamená, že sa nebude sa súťažiť o cenu za meter štvorcový zateplenia, ale o celé riešenie. V Česku sa takto robí väčšina verejných obstarávaní,“ odkazuje SIH.

Môže to vyzerať nasledovne: Ministerstvo osloví niekoľko spoločností, každá z ktorých predstaví svoj návrh na obnovu budovy a jej prevádzku. Na ďalších stretnutiach spolu potom tieto návrhy upravujú. Z rokovaní sa zverejňujú zápisy, aby sa mohli inšpirovať aj ostatné firmy a aby bol proces transparentný.

„Pomáha vám to spoznávať aj partnera, s ktorým potom podpíšete zmluvu na 10 rokov. Na Slovensku však s týmto druhom verejného rokovania nie sú skúsenosti, úrady sa budú musieť odhodlať ísť do niečoho nového,“ hovorí SIH.

Motivovať ich do toho môže fakt, že na rozdiel od klasických dotácii pri tejto schéme nebudú musieť platiť ani 5-percentné spolufinancovanie. Firma, ktorú si na obnovu vyberú, im navyše bude počas celej doby splácania dohliadať na to, aby naozaj dosiahli energetické úspory, ktoré si dali za cieľ.

The post Slovensko sa konečne púšťa do obnov verejných budov spôsobom, ktorý je v Česku už dobre odskúšaný appeared first on euractiv.sk.