Slovensko sa v roku 2024 umiestnilo na 59. mieste v rámci Indexu vnímania korupcie (CPI), ktorý každoročne zostavuje organizácia Transparency International (TI). V porovnaní s historicky najlepším umiestením z roku 2023 (47. miesto) ide o prepad o 12 priečok. Najlepšie v hodnotení skončili Dánsko, Fínsko, Singapur a Nový Zéland. Slovensko dosiahlo skóre 49 zo 100, […]
Menej ako 1 min. min.
Slovensko sa v roku 2024 umiestnilo na 59. mieste v rámci Indexu vnímania korupcie (CPI), ktorý každoročne zostavuje organizácia Transparency International (TI). V porovnaní s historicky najlepším umiestením z roku 2023 (47. miesto) ide o prepad o 12 priečok. Najlepšie v hodnotení skončili Dánsko, Fínsko, Singapur a Nový Zéland.
Slovensko dosiahlo skóre 49 zo 100, o päť bodov menej ako v roku 2023. „Za jeden rok vlády Roberta Fica sa skóre Slovenska prudko znížilo, pretože početné reformy oslabujú protikorupčné kontroly a obchádzajú verejné konzultácie,“ uvádza TI.
Poukázala napríklad na rozpustenie špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, ktoré boli zodpovedné za boj proti korupcii a závažnej trestnej činnosti.
Zo susedných krajín sa lepšie umiestnili Rakúsko, Česko a Poľsko, zatiaľ čo horšie skončili Maďarsko a Ukrajina.
Priemer členských štátov Európskej únie sa oproti roku 2023 znížil o dva body (62). Schopnosť Európy bojovať proti korupcii podľa TI nie je dostatočná. To bráni bloku reagovať na výzvy, ktoré siahajú od klimatickej krízy až po oslabenie právneho štátu a preťažené verejné inštitúcie.
Celosvetovo je úroveň korupcie podľa organizácie stále alarmujúco vysoká a snahy o jej zníženie slabnú, pričom viac ako dve tretiny krajín získali v hodnotení menej ako 50 bodov.
Na posledných priečkach korupčného indexu sa umiestnili krízami zmietané štáty vrátane Sýrie, Venezuely a Somálska. Najnižšie skóre dosiahol Južný Sudán. Ako vysvetľuje Transparency, svetová stupnica CPI je zostavovaná na základe ďalších 13 indexov nezávislých inštitúcií za uplynulé dva roky.
