Slovensko sa zdržalo hlasovania o dôležitej smernici o budovách

Štáty EÚ schválili revíziu prelomovej smernice o energetickej hospodárnosti budov – národné vlády majú teraz dva roky na to, aby jej prispôsobili svoje zákony a vytvorili národné plány renovácií. Slovensko sa spolu s Českom, Poľskom, Chorvátskom a so Švédskom hlasovania zdržalo.

Koncom roka 2021 Európska komisia navrhla ambiciózne prepracovanie smernice o energetickej hospodárnosti budov (EPBD), aby sa zvýšilo tempo renovácií a znížili sa emisie v sektore budov. Budovy spotrebúvajú tretinu energie v Únii a sú zodpovedné za 40 percent jej emisií skleníkových plynov.

Po zdĺhavých rokovaniach – a neistote, či smernica napokon prejde – prijali krajiny EÚ zákon v piatok (12. apríla) tesnou väčšinou.

Taliansko a Maďarsko hlasovali proti, zatiaľ čo Chorvátsko, Česko, Švédsko, Slovensko a Poľsko sa zdržali hlasovania.

Kľúčové budú národné plány renovácií

Cieľom textu, ktorý musia v nasledujúcich dvoch rokoch presadiť členské štáty do svojej legislatívy, je, aby európsky fond budov v roku 2050 neprodukoval žiadne emisie. Pôvodný návrh Komisie z decembra 2021 sa v priebehu rokovaní značne oslabil a namiesto celoeurópskeho prístupu prenáša novoprijatý zákon zodpovednosť za vykonávanie politík na členské štáty.

Tie musia do roku 2026 predložiť svoje plány na dosiahnutie 20- až 22-percentného zníženia spotreby energie v obytných budovách do roku 2035. Viac ako polovica usporených emisií pritom musí pochádzať zo 43 percent najmenej kvalitných budov, teda budov, ktoré energiou najviac plytvajú.

Pravidlá pre verejné budovy a úrady sú prísnejšie ako pre súkromné. Do roku 2030 sa musí zrenovovať 16 percent najmenej hospodárnych verejných budov a do roku 2033 musí až štvrtina z nich spĺňať aspoň minimálne energetické štandardy.

Od roku 2030 by mali byť nové budovy šetrné ku klíme, musia byť energeticky efektívne a zároveň napojené na čistý zdroj tepla. Ak je to technicky a ekonomicky možné, členské štáty by mali postupne inštalovať solárne zariadenia vo verejných a v nebytových budovách. Do roku 2030 by mali byť solárne zariadenia povinné pre všetky nové obytné budovy.

V roku 2026 musí mať Slovensko aj ostatné európske krajiny vyjasnené, akým spôsobom plánujú do roku 2040 postupne vyradiť fosílne palivá vo vykurovaní budov aj koľko tepelných čerpadiel či fotovoltiky chcú nainštalovať.

Štáty majú voľnú ruku pri presadzovaní nových pravidiel

Slovensko aj ostatné krajiny V4 v rokovaniach namietali napríklad voči záväzkom povinných renovácií budov aj vyraďovaniu fosílnych palív z vykurovania. Hoci dosiahli v mnohých témach kompromis a veľkú mieru voľnosti pri jej presadení do praxe, tri štáty sa hlasovania zdržali a Maďarsko bolo dokonca proti.

Priveľká voľnosť pri presadzovaní európskej legislatívy vytvára podľa zástupcov stavebného sektora riziko, že sa Slovensko zameria len na splnenie povinného minima. Namiesto toho by malo využiť smernicu, aby dosiahlo kvalitnejšie a modernejšie budovy, ušetrilo prostriedky na energiách a dosiahlo lepšiu kvalitu ovzdušia.

„Zo skúseností však vieme, že priveľká voľnosť pri presadzovaní európskej legislatívy do národných zákonov môže byť v krajinách strednej alebo východnej Európy vrátane Slovenska kameňom úrazu. Nízke ambície pri transpozícii tejto dôležitej smernice môžu spôsobiť, že sa nenaplnia jej ciele,“ napísala v komentári pre EURACTIV Slovensko riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť Katarína Nikodemová.

Stavebný sektor vníma smernicu ako príležitosť. Súčasná trajektória v oblasti obnovy budov Slovenska nezodpovedá cieľu dosiahnuť nulové emisie v budovách do polovice storočia a ani neprinesie požadované tempo renovovať tri percentá budov ročne.

Preto je podľa Nikodemovej kľúčové, aby sa ambiciózna transpozícia smernice stala jednou z priorít vlády. „Obnova budov je tou najlepšou ochranou pred nárastom cien energií. Pri dôslednom naplánovaní úsporných opatrení vieme verejné prostriedky investovať tak, aby z nich benefitovali hlavne budúce generácie,“ tvrdí.

Obáva sa, že Slovensko sa bude pokúšať uvoľniť požiadavky na energetickú hospodárnosť budov alebo umelo zjemňovať faktory primárnej energie, len aby mohlo reportovať do Bruselu, ako plníme ciele. Ako prevenciu odporúča vytvoriť dobrú metodiku na meranie kvality obnovy budov, takzvanú pasportizáciu, a tiež vypracovať kvalitný národný plán renovácie fondu budov.