Slovensko si chronicky prejedá verejné zdroje na investície

• Verejné investície sú dlhodobo nízke. Ledva stačia na opravy verejného majetku.
• Ak investujeme do nových projektov, ide to na úkor opráv. Vedie to k zhoršujúcemu sa stavu ciest, nemocníc či škôl.
• Susedné krajiny s podobnými príjmami investujú viac. Vďaka tomu zvládajú aj opravy, aj nové projekty.
• My nevieme z verejných príjmov ušetriť, hoci by sa úspory hodili aspoň na financovanie opráv.
• Na sociálne zabezpečenie a vnútornú bezpečnosť míňame viac ako naši susedia a ide to na úkor vzdelávania a úspor.

Ak ste šoférovali po rozbitých cestách, čakali na vlak, ktorý pre poruchu neprišiel, alebo v nemocnici pozerali na odpadávajúcu omietku, tak ste na vlastnej koži pocítili dôsledky zanedbaných verejných investícií.

Slovensko má dlhodobo nízke verejné investície – a to aj napriek tomu, že potreba opráv a modernizácie je z roka na rok väčšia. Hovoríme tu o investičnom dlhu, ktorý sa kopí a dobieha nás v každodennom živote.

Vysporiadať sa s investičným dlhom nebude ľahké. Lepšie plánovanie a príprava projektov by iste pomohli. Problémom sú však aj financie. Napriek tomu, že potreba investícií do obnovy je čoraz naliehavejšia, štát ich nie je schopný systematicky financovať.

Verejné investície celkovo sa u nás približne rovnajú každoročnej potrebe obnovy. Je to málo aj na pomery strednej a východnej Európy (SVE). V grafe 1, ktorý znázorňuje verejné investície a odpisy vo viacerých krajinách EÚ, je Slovensko na uhlopriečke. Väčšina krajín z regiónu investuje viac, ako je potreba obnovy, a preto sa rýchlejšie modernizujú a zvyšujú úroveň verejných služieb. 

Neznamená to však, že na Slovensku sa okrem opravovania rozbitých ciest a chátrajúcich budov nerobí nič iné. Pracuje sa aj na nových projektoch, rozširujú sa diaľnice, vodovodná sieť, pribúdajú zdravotnícke a sociálne zariadenia. Pri malom objeme investícií však nemáme dostatok zdrojov na obnovu a zároveň aj na rozvoj.

Graf 1: Spotreba verejného kapitálu a investície (% HDP)

Poznámka: Z pozorovaní bol vynechaný rok 2015, ktorý bol výrazne ovplyvnený eurofondovým cyklom pri ukončovaní čerpania programového obdobia EÚ na roky 2007-2013. 

Zdroj: Eurostat, vlastné spracovanie

Málo šetríme

Verejný sektor si na investície sčasti musí našetriť a našim problémom je, že to nevieme. Verejné úspory vznikajú, ak sú bežné výdavky nižšie ako príjmy . Prebytok v bežnom hospodárení potom vytvára priestor na investície, najmä do obnovy. Ak je jeho hodnota dlhodobo nízka alebo záporná, znamená to, že verejné investície, vrátane tých do obnovy, závisia najmä od externých zdrojov ako sú pôžičky alebo peniaze z EÚ. Tie je pritom najlepšie použiť na nové modernizačné projekty.

Slovensko systematicky nešetrí (graf 2) a v regióne sme skôr na okraji s nízkymi alebo zápornými úsporami. Od vstupu do EÚ sme mali úspory v priemere rovné nule. Problémom je najmä, že šetríme málo v dobrých časoch. Pri takomto nastavení bežného hospodárenia nie sme schopní robiť udržateľnú investičnú politiku.

Graf 2: Vývoj hrubých úspor verejného sektora na Slovensku v porovnaní s SVE (% HDP)

Zdroj: Eurostat, vlastné výpočty

Krajiny z regiónu dokážu usporiť približne 2 až 5 % z príjmov. Znamená to, že zo 100 eur, ktoré získajú z daní, vedia na investície odložiť 2 až 5 eur. Na Slovensku tieto príjmy spotrebujeme (graf 3). Pritom zdroje v hodnote 1 až 2 % HDP by sa určite hodili na toľkokrát spomínanú opravu ciest a mostov.

Za ostatných sedem rokov sme mali príjmy blízko priemeru krajín SVE (40% HDP). Rozdeľujeme podobne veľký „koláč“ ako naši susedia. Rozdeľujeme ho však inak ako oni (graf 3). Na Slovensku máme vyšší podiel výdavkov na sociálnu oblasť spolu so zdravotníctvom. Takisto sa odlišujeme v nákladoch na vnútornú bezpečnosť a poriadok (napr. polícia). Na druhej strane šetríme na vzdelávaní. Toto porovnanie aspoň v hrubých rysoch upriamuje pozornosť, kde je priestor na šetrenie alebo zmenu.

Graf 3: Úspory SVE a vysvetlenie rozdielu voči Slovensku (percentuálne body) 

Poznámka: Graf zobrazuje rozdiel medzi podielom bežných výdavkov na príjmoch na Slovensku a SVE. Kým verejné úspory v SVE dosiahli za vybrané obdobie v priemere okolo 5%, na Slovensku sú to hodnoty blízke 0%. Ak by Slovensko znížilo výdavky o uvedený rozdiel na sociálne zabezpečenie, vnútro a ostatné položky prevyšujúce výdavky SVE a zvýšilo výdavky na škalstvo a ostatné oblasti, ktoré sú nižšie ako SVE, dosiahlo by úspory 5%.

Zdroj: Eurostat, vlastné výpočty

Verejné investície čakajú neľahké časy

Zmena financovania politík EÚ po roku 2028 nám pravdepodobne skomplikuje prísun zdrojov na investovanie. Príčinou môže byť rozšírenie o nových členov, ktorí sa budú uchádzať o kohézne fondy, zmena v prioritách EÚ alebo podmieňovanie fondov uskutočňovaním reforiem.  

Starnúca populácia bude vytvárať tlak na ďalšie bežné výdavky, pričom potreba udržať zadlženosť na uzde by pri nezmenených politikách znamenala len ďalší tlak na verejné investície. 

Reforma verejných investícií, ktorá je súčasťou Plánu obnovy, by mala zlepšiť využívanie verejných zdrojov. Vláda k tomu plánuje vytvoriť zoznam projektov s vyššou pridanou hodnotou. 

Akýkoľvek dobrý plán projektov a dômyselný proces však nevyrieši nedostatok zdrojov na zveľaďovanie súčasnej infraštruktúry. Slovensko potrebuje premyslenú politiku verejných príjmov a výdavkov, ktorá bude vytvárať priestor na pokračujúcu obnovu a modernizáciu krajiny.

Marián Labaj, Michal Horváth

nbs.sk

redakcia PremiumNews

The post Slovensko si chronicky prejedá verejné zdroje na investície first appeared on Premium NEWS™.