Podľa novej správy Eurostatu dosiahlo Slovensko v roku 2022 najvyššiu mieru recyklácie plastov v celej Únii. Samotný štatistický úrad EÚ ale pripúšťa, že dáta vykazujeme inak ako ostatní a vedieme len v jednej kategórii. Každý obyvateľ EÚ vyprodukoval v roku 2022 v priemere 36 kilogramov plastového odpadu z obalov. V tom istom období štáty Únie […]
Menej ako 1 min. min.
Podľa novej správy Eurostatu dosiahlo Slovensko v roku 2022 najvyššiu mieru recyklácie plastov v celej Únii. Samotný štatistický úrad EÚ ale pripúšťa, že dáta vykazujeme inak ako ostatní a vedieme len v jednej kategórii.
Každý obyvateľ EÚ vyprodukoval v roku 2022 v priemere 36 kilogramov plastového odpadu z obalov. V tom istom období štáty Únie zrecyklovali 41 percent z tohto objemu a zvyšok putoval na energetické zhodnotenie alebo na inú likvidáciu. Slovensko v rebríčku európskeho štatistického úradu zabodovalo. Vykázalo najvyššiu, až 60-percentnú mieru recyklácie a za sebou zanechalo napríklad Belgicko s 54 percentami, Nemecko aj Slovinsko, ktoré mali obe 51 percent.
Bližší pohľad na súbor dát podľa ďalších prepočtov však ukazuje, že prvenstvo nie je celoplošné. Štatistický úrad Únie tiež upozorňuje, že Slovensko používa odlišnú definíciu pre recykláciu plastového odpadu než väčšina spoločenstva.
Podľa generálneho riaditeľa Zväzu odpadového priemyslu SR (ZOP) Jána Chovanca prezentované čísla nemusia byť úplne korektné, hoci Slovensko vďaka zavedeniu rozšírenej zodpovednosti výrobcov v roku 2016 jednoznačne podskočilo na popredné miesta triedenia odpadu v Európe. „V miere recyklácie si polepšilo z 22,7 percenta na aktuálnych 51,3 percenta,“ zdôrazňuje.
Nejasný a meškajúci informačný systém
Jedným dôvodom pre možné odchýlky je podľa šéfa ZOP absencia online informačného systému odpadového hospodárstva (ISOH) a jeho krížových kontrol.
Na sledovanie vzniku a nakladania s odpadmi štátna správa doteraz využívala Regionálny informačný systém o odpadoch (RISO), ktorý vznikol v roku 1995. Súhrnné ohlásenia sa v ňom podávali raz ročne listinnou formou. Digitalizovať tento proces v novom systéme sa štát usiloval roky. Pôvodne mal byť spustený od roku 2021, ISOH ale meškal, takže sa elektronické podávanie ohlásení z roka na rok posúvalo, aktuálne spustenie je v pláne od začiatku roka 2025.
„Postupne by mal odstrániť chybovosť na strane zverejňovaných dát, akou je bežná duplicita, mal by podrobnejšie trasovať tok odpadov až do koncového zariadenia, viac odlišovať medzi komunálnym a priemyselným odpadom, reálne zhodnotiť produkciu odpadov a kapacity na jeho spracovanie a v neposlednom rade potvrdiť, či bol odpad zrecyklovaný, energeticky zhodnotený alebo skončil na skládke,“ vymenúva Chovanec.
V minulosti bolo podľa neho tiež v rámci európskeho priestoru bežné zamieňanie si pojmov triedenie a recyklácia. „Priemyselný odpad, respektíve priemyselný obal často pomáhal a, žiaľ, aj naďalej pomáha štatistikám recyklácie komunálnych odpadov. V minulosti sa dokonca do miery recyklácie zarátaval už vstup na triediacu linku aj napriek tomu, že časť odpadu po dotriedení nakoniec skončila na skládke,“ vysvetľuje.
V objeme na obyvateľa nadpriemer
Inak hodnotí dáta aj Európsky parlament. Tiež síce vychádza z údajov Eurostatu, avšak porovnáva recykláciu plastov podľa krajín v kilogramoch na obyvateľa. V tomto rebríčku je za rok 2022 na prvom mieste Írsko s 21,46 kilogramami, nasleduje ho Nemecko s 20,18 kg na obyvateľa.
Slovensko v roku 2022 vyprodukovalo necelých 27 kilogramov plastového odpadu na obyvateľa a v rebríčku recyklácie sa umiestnilo ôsme s 15,93 kilogramami, tesne nad európskym priemerom. Aj tu Eurostat pridal do tabuľky odkaz na odchýlku v definícii.
„Aj napriek tomu, že slovenské recyklačné štatistiky nevyzerajú zle, európsky recyklačný trh vrátane toho nášho už od pandémie COVID a následne energetickej krízy bije na poplach,“ upozorňuje aj šéf ZOP s tým, že krajina potrebuje predovšetkým aktualizáciu systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, s ktorým recyklácia plastov priamo súvisí.
Spracovateľom chýba dopyt
Pozitívnym faktorom je, že podiel zrecyklovaného plastového odpadu sa postupne zvyšuje. Stále však rastie aj množstvo odpadu samotného: kým recyklácia oproti roku 2010 narástla o 5,6 percenta, objem vyprodukovaného plastového odpadu z obalov vzrástol o tretinu.
Hlavným problémom podľa expertov z odvetvia, ako aj podľa europarlamentu zostáva kvalita a cena recyklovaných plastov v porovnaní s novovyrobenými materiálmi.
„Dopyt po recyklovanom plaste je zo strany priemyslu, ktorý vyrába plastové produkty, nedostatočný. Okrem toho je trh výrazným spôsobom negatívne ovplyvňovaný nižšími cenami, ktoré sú spôsobené dovozom lacnej primárnej suroviny či recyklátov z krajín mimo EÚ,“ hovorí Chovanec.
Situáciu komplikuje aj fakt, že plastov je mnoho druhov. Ich spracovanie je potom oveľa náročnejšie, drahšie a výsledný produkt nemá takú kvalitu, aká by sa očakávala.
V Európe je aj preto aktuálne najpoužívanejším spôsobom nakladania s plastovým odpadom jeho energetické zhodnocovanie, čo znamená premenu plastového odpadu na využiteľné teplo, elektrinu alebo palivo prostredníctvom spaľovania alebo iných procesov. Recyklácia je druhým najpoužívanejším spôsobom spracovania plastového odpadu.
Polovica plastového odpadu určeného na recykláciu sa vyváža do tretích krajín. Vývoz odpadu rôznych typov z EÚ do krajín mimo EÚ dosiahol vlani vyše 35 miliónov ton. Väčšinu odpadu tvorí šrot zo železných a z neželezných kovov, ako aj papier, plasty, textil a sklo a smeruje najmä do Turecka, Indie a Egypta.
