Sedem rokov dozadu bolo Slovensko ešte nad priemerom EÚ, dnes je v pokrytí rýchlym internetom šieste najhoršie. Medzi rokmi 2022 a 2023 podiel pokrytých domácností dokonca poklesol. Štát plánuje prvé eurofondové výzvy až na budúci rok. Vláda minulý týždeň rokovala o tom, ako sa Slovensko darí pokrývať modernými sieťami. Pripomenula, že optické káble a 5G nie sú […]
Menej ako 1 min. min.
Sedem rokov dozadu bolo Slovensko ešte nad priemerom EÚ, dnes je v pokrytí rýchlym internetom šieste najhoršie. Medzi rokmi 2022 a 2023 podiel pokrytých domácností dokonca poklesol. Štát plánuje prvé eurofondové výzvy až na budúci rok.
Vláda minulý týždeň rokovala o tom, ako sa Slovensko darí pokrývať modernými sieťami. Pripomenula, že optické káble a 5G nie sú moderné výmysly, ale kostra budúceho fungovania ekonomiky, energetiky, dopravy, bankovníctva aj zdravotníctva.
Dáta vo vládnom materiáli však ukazujú, že takmer v každom ukazovateli je Slovensko oproti EÚ pozadu. Pri dostupnosti rýchleho internetového pripojenia dokonca nastal posledný rok pokles.
Sedem rokov dozadu bolo pritom ešte Slovensko nad priemerom EÚ. Dnes je šieste najhoršie.
Prečo je to dôležité
Európska únia si do roku 2030 stanovila cieľ pokrytia celého svojho územia rýchlym a spoľahlivým internetom. Vytvorila si preto aj vlastnú definíciu – siete s veľmi vysokou kapacitou.
Do piatich rokov by tak mali mať moderný internet všetky domácnosti v EÚ. Teda nie iba tie vo veľkomestách alebo technologických centrách.
Slovensko si tento cieľ prevzalo za svoj a v rôznych strategických dokumentoch vysvetľuje, prečo ide o kľúčovú podmienku rastu ekonomiky. Moderný internet je potrebný pre čoraz bežnejšiu prácu z domu, riadenie energeticky šetrnej domácnosti, digitálne služby štátu, ale aj bezpečnostnú infraštruktúru.
O mazaní regionálnych rozdielov a prechode na znalostnú ekonomiku sa toho veľa hovorí. Dostupnosť moderných sietí je jeden z ukazovateľov, že sa to deje aj v praxi.
Všetky okolité krajiny investujú
Ministerstvo informatizácie (MIRRI) v stanovisku pre EURACTIV Slovensko argumentuje, že zodpovednosť za budovanie sietí leží najmä na pleciach telekomunikačných operátorov a štátne intervencie sa môžu zameriavať „výlučne na oblasti zlyhania trhu“.
Vládne materiály a stratégie však uznávajú, že firmám sa pokryť celé Slovensko kvalitným internetom ekonomicky neoplatí. Ide najmä o menej zabývané, alebo geograficky členité oblasti.
„Všetky okolité členské krajiny EÚ, už dlhé roky investujú miliardy eur zo svojich štátnych rozpočtov (ako aj eurofondov) do odstránenia geografickej diskriminácie svojich občanov a dosiahnutie cieľov v pokrytí, ku ktorým sa aj ony zaviazali,“ píše sa v štúdii uskutočniteľnosti z roku 2023.
„Jedine Slovenská republika doteraz z verejných zdrojov neprispela ani jediným eurom na pokrytie čo i len jedinej domácnosti. A to aj napriek ich alokácie na daný cieľ počas dvoch programovacích období, a investíciám do projektovej dokumentácie,“ píšu autori zo Žilinskej univerzity.
Pilotnú výzvu, ktorá mala podporiť pokrytie Slovenska modernými sieťami, MIRRI pôvodne plánovalo na polovicu roka 2024. Teraz už hovorí, že prvá etapa realizácie je plánovaná na začiatok roka 2026.
„Kľúčovým predpokladom, nielen pokiaľ ide o prístup k rýchleho internetu, ale aj rozvoj digitálnej ekonomiky ako takej, je lepšie využívanie finančných nástrojov EÚ, ktoré má Slovenská republika už dnes k dispozícii práve aj na pokrytie takzvaných bielych miest bez kvalitného pripojenia“, odkazuje Henrich Krejčí, výkonný riaditeľ Asociácie mobilných operátorov Slovenska.
Upozorňuje, že problém je vypuklý najmä na vidieku. Tam má Slovensko pokrytých iba 35 percent domácností, kým priemer EÚ je 55 percent.
Ako spomína štúdia Úradu hodnoty za peniaze, pokrytie sieťami je iba časťou úspechu. Domácnosti tiež musia byť motivované moderné siete využiť, čo štát dlhodobo plánoval podporiť takzvanými sociálnymi poukazmi.
„Na spustenie tohto projektu čakáme niekoľko rokov. Už sme za polovicou programovacieho obdobia,“ pripomína Juraj Kadaš, manažér komunikácie z IT Asociácie Slovenska.
Projekt sociálnych poukazov by sa podľa MIRRI mal spustiť v priebehu tohto roka. „Cieľom projektu je podporiť približne 50-tisíc znevýhodnených žiakov a študentov prostredníctvom voucheru na využívanie vysokorýchlostného internetu v hodnote 20 eur mesačne,“ odkazuje rezort.
Stavebný zákon nepomohol
Operátori však upozorňujú aj na problémy pri ich vlastných investíciách. „Bariérou pre rozvoj digitalizácie sú aj aktuálne nastavené byrokratické postupy pri výstavbe sietí, ktoré sa – na rozdiel od všeobecného ponímania stavieb – v odvetví budovania vysokorýchlostných sietí, naopak, s novým stavebným zákonom zhoršili,“ hovorí Kadaš.
Kritizuje, že po novom sa musia ohlasovať aj nové prípojky do budov, a aj samotný proces ohlasovania drobnej stavby sa podľa neho skomplikoval niekoľkonásobne. Rezort dopravy momentálne vedie medzirezortné pripomienkové konanie k novele zákona o elektronických komunikáciách, ktorý má zjednodušiť a zlacniť výstavbu vysokorýchlostných sietí.
„Na urýchlenie rozvoja infraštruktúry navrhujeme zjednodušiť povoľovacie konania, uplatniť princíp ,dig once´ pri verejných stavbách a umožniť využívanie infraštruktúry subjektov verejného sektora bez akýkoľvek administratívnych konaní, ako to predpokladá aj legislatíva EÚ,“ navrhuje Krejčí.
Princíp „dig once“ spočíva v rozširovaní internetového pripojenia zároveň s inými infraštruktúrnymi projektmi, stavbami železníc, či elektrickými sieťami.
Distribučky bojujú s nelegálnymi stavbami
Práve prepojenie energetiky s komunikačnými sieťami chcel štát podporiť memorandom o energooptike. To zhruba pol roka dozadu podpísal rezort hospodárstva s distribučnými spoločnosťami. Stredoslovenská distribučný od podpisu memoranda vybudovala optickú infraštruktúru v 34 lokalitách.
„Ide o 250 km optiky s potenciálnym pripojením pre viac ako 13-tisíc domácností,” odkazuje Miroslav Gejdoš zo Stredoslovenskej distribučnej s tým, že v budovaní optiky plánujú pokračovať naďalej.
Západoslovenská distribučná zverejňuje aj zoznam plánovaných pripojení, väčšinu však sľubuje až na rok 2027 alebo neskôr.
Andrea Forbergerová, hovorkyňa Východoslovenskej distribučnej vysvetľuje, že výstavba energooptiky spravidla trvá niekoľko mesiacov až rokov. Tiež zverejňuje zoznam pripojených obcí, upozorňuje však, že by od vlády potrebovali podporu pri efektívnom odstraňovaní nelegálnych stavieb.
„Distribučné spoločnosti v tomto svojom snažení totiž stále čelia pri rozvoji energooptiky aj nelegálnym stavbám – cudzím prvkom, ktoré bez akéhokoľvek súhlasu umiestňujú na distribučnú infraštruktúru tretie subjekty,” odkazuje Forbergerová s tým, že toto konanie blokuje poskytnutie otvorenej infraštruktúry pre všetkých poskytovateľ telekomunikačných služieb
The post Slovensko v pokrytí rýchlym internetom zaostalo za zvyškom Európy appeared first on euractiv.sk.
