Slovensko využíva menej ako percento vyhodených potravín, ktoré by mohli nasýtiť ľudí

Na Slovensku vyhodíme do 800-tisíc ton potravín, ale redistribuuje sa menej než 6-tisíc. Vyše 99 percent potravín, z ktorých veľká časť je stále vhodná na konzumáciu, sa teda nedostane k ľuďom v núdzi, varuje Viktor Porubský zo Slovenskej katolíckej charity.

Potraviny, ktoré v Európe zbytočne vyhodíme do koša, by mohli nasýtiť 200 miliónov ľudí. Od tohto faktu sa odráža projekt FOODRUS, podporený z európskeho grantového programu Horizont 2020. Jeho cieľom je hľadať cesty k udržateľnému potravinovému systému, čo chce dosiahnuť cez inovácie pre zníženie odpadu v mäsovom, zeleninárskom či pekárenskom odvetví.

Práve posledné spomínané vytvára veľký problém a podľa dostupných štatistík v Európe každú sekundu skončí v koši až 278 krajcov chleba. V konečnom dôsledku tak pečivo ročne tvorí až 175 miliónov kilogramov odpadu. Slovenským domácnostiam sa z tohto množstva prisudzuje viac než 15-tisíc ton pekárenského odpadu.

Koordinátorkou projektu na Slovensku je Marieta Okenková zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Na podujatí s názvom „Potravinový odpad Slovensko: Najväčšie výzvy v boji plytvaniu jedlom“ uviedla, že pokrok v znižovaní vyhodených potravín „zostáva nedostatočný“.

Zhoršujeme sa

Okenková pripomenula, že v roku 2015 boli stanovené globálne ciele, aby sa do roku 2030 znížil podiel plytvania potravinami o polovicu. Štúdia zo septembra 2022 však ukázala, že európska dvadsaťsedmička v skutočnosti vyhadzuje takmer dvojnásobne viac potravín (cca 152 miliónov ton) oproti odhadom z roku 2016 (88 miliónov ton).

Dôsledky plytvania sú obrovské. Odborníčka pripomína, že zbytočné vyhadzovanie potravín pôsobí ako katalyzátor klimatickej krízy, keďže 8 až 10 percent svetových skleníkových plynov vzniká v dôsledku neskonzumovaných potravín. Väčšina z nich totiž končí napríklad na skládkach.

„Spolu s nevyužitými potravami sa vyhadzujú aj prírodné zdroje a doplácajú na to najmä hladujúci ľudia z chudobných krajín,“ poznamenala Okenková.

Nevyužité potraviny by nasýtili všetkých

Presné čísla o plytvaní Únia nemá. Európska komisia vo svojich dokumentoch pracuje hlavne s odhadmi. „Únia vyplytvá toľko potravín, koľko sa ich vyprodukuje na celom území Číny,“ poukázala počas konferencie Jana Venhartová z Potravinárskej komory Slovenska.

Venhartová zároveň podčiarkuje, že sa celkovo „vyhodí toľko jedla, koľko by stačilo na nasýtenie všetkých obyvateľov Zeme“. K zmene situácie by podľa nej prispela snaha minimalizovať straty počas samotnej výroby potravín aj všeobecná spoločenská zodpovednosť.

„Môžeme napríklad prispieť k tomu, aby sa potraviny, ktoré sú stále bezpečné pre ľudskú spotrebu, dostali k tým, ktorí ich potrebujú,“ podotkla.

Na to by ale podľa Martina Krajčoviča zo Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) bolo treba „spriechodniť“ aj z legislatívneho hľadiska.

„Potrebná je napríklad koncepčná podpora infraštruktúry. Ak chceme darovať potraviny, tak musíme mať aj príjemcov, na ktorých potrebujeme dostať viacej financií a zdrojov aj zo strany štátu,“ hovorí Krajčovič.

Po inšpiráciu pritom podľa neho netreba chodiť ďaleko. „Stačí si zobrať príklad z Českej republiky, kde je to dlhodobo koncepčne podporované. Aj takýto systém by pomohol,“ dodal.

Kritická situácia na Slovensku

Slovensko je v prevencii plytvania potravinami skôr v plienkach. Viktor Porubský zo Slovenskej katolíckej charity poukazuje na to, že Slovensko dodatočne využije len menej ako jedno percento potravín, ktoré sú určené na vyhodenie.

„Je to obrovský etický problém. Na Slovensku vyhodíme medzi 600- až 800-tisíc ton (potravín), a redistribuuje sa menej než 5- až 6-tisíc, čiže menej ako percento. To znamená, že 99 percent potravín, z ktorých veľká časť je stále vhodná na ľudskú konzumáciu, sa jednoducho nedostane k ľuďom,“ vysvetľuje Porubský.

Vymenováva, že mnohé z týchto potravín namiesto toho končí na skládkach, v bioplynových staniciach či ako zvieracia potrava. „Sú tu veľké rezervy, ktoré by mohli výrazne zvýšiť kvalitu života mnohým ľuďom,“ dodal zástupca charity.

Okenková poukazuje na to, že na Slovensku je momentálne „pár existujúcich mechanizmov, ale dosť nefunkčných“. Ako príklad možno spomenúť neaktualizovanú stratégiu narábania s nepoužitým jedlom, nízky záujem a chýbajúce plánovanie do budúcnosti.

Podľa odborníčky „chýbajú štatistiky v celej potravinovej vertikále“ a zároveň dochádza k rôznym paradoxom. Týkajú sa napríklad daňových stimulov, pri ktorých chýbajú usmernenia pre darovanie, ako aj právne bariéry. Veľkým mínusom jej aj nízka úroveň povedomia medzi samotnými obyvateľmi.

Ako to napraviť?

Výskumníci projektu FOODRUS odhadujú, že najviac pečiva vyhadzujú domácnosti (50 percent), následne obchody (30 percent) a v menšej miere gastro sektor (15 percent). Zvyšok sa vyhodí počas samotnej výroby (5 percent).

Okenková ako hlavné problémy definovala „nadprodukciu, nadspotrebu a distribúciu prebytkov“. Apeluje, že súčasný potravinový systém potrebuje ozdraviť, lebo v súčasnej podobe škodí ľuďom aj planéte. Napríklad na oboch stranách potravinového reťazca je v súčasnosti stále ekonomicky výhodnejšie ľuďom predávať viac jedla, než potrebujú.

Na to, aby sa dosiahla zmena v negatívnom trende, je podľa Okenkovej nevyhnutné začať robiť opak: „Zmena správania spotrebiteľov je kľúčová a môže priniesť transformačnú zmenu do celého potravinového hodnotového reťazca spätne.“

Výskumníci v rámci projektu FOODRUS monitorovali správanie v 13 domácnostiach, na základe ktorého vypracovali odporúčania.

„Došli sme k záveru, že cez zvýšenie povedomia a rozvoja správnych spotrebiteľských návykov – od nakupovania cez uskladnenie potravín až po bezobalové varenie – môžeme výrazne znížiť plytvanie chlebom v domácnostiach,“ opisuje Okenková.

Percento vyhodeného chleba v domácnostiach sa po jednom mesiaci znížilo až o 40 percent. Rodiny vo výsledku ušetrili aj financie, keďže namiesto kupovania nového chleba vedeli dlhšie a lepšie využiť ten, ktorý bol starší, ale správne uskladnený.

Odborníčka preto pripomína, že ak chce občan začať od seba, musí zmeniť každodenné návyky. To v sebe zahŕňa, že bude nakupovať a spotrebovávať potraviny zodpovedne a v primeranom množstve.