Slovensko v rámci budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ požaduje viac porozumenia pri stropovaní a priamych platbách. V pondelok na zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v Bruseli to naznačil štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva SR Vladimír Vnuk. Vnuk spresnil, že predposledná Rada ministrov pre agropolitiku pod vedením dánskeho predsedníctva sa zamerala na spoločnú poľnohospodársku politiku […]
Menej ako 1 min. min.
Slovensko v rámci budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ požaduje viac porozumenia pri stropovaní a priamych platbách. V pondelok na zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v Bruseli to naznačil štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva SR Vladimír Vnuk.
Vnuk spresnil, že predposledná Rada ministrov pre agropolitiku pod vedením dánskeho predsedníctva sa zamerala na spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2027 a na dovoz agrokomodít z cudziny.
Pripomenul, že členské štáty nie sú vo všeobecnosti spokojné s návrhom Európskej komisie dlhodobého rozpočtu po roku 2027, keď každá krajina má nejaké výhrady v určitej oblasti.
„My sme radi, že tá podpora v budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike je cielená, avšak najviac nás trápi stropovanie a degresivita priamych platieb,“ vysvetlil.
Slovensko chce, aby stropovanie nebolo povinné
Ide o situáciu, ktorá sa podľa eurokomisie nedotkne 96 percent európskych fariem, z pohľadu Slovenska sú práve tie zvyšné štyri percentá dôležité a vnímané negatívne, pretože štruktúra slovenského poľnohospodárstva je aj z historického hľadiska taká, že existuje veľké množstvo veľkých fariem, ktoré obhospodarujú až 80 percent poľnohospodárskej pôdy.
Štátny tajomník uviedol, že SR preto navrhuje, aby opatrenie týkajúce sa stropovania a znižovania priamych platieb bolo vnímané ako dobrovoľné, nie ako povinné.
Komisia pod tlakom europarlamentu prestavila určité ústupky voči farmárom a regiónom, ako však uviedol Vnuk, vlády tento návrh musia zanalyzovať, podľa prvých ohlasov však ústretovosť EK nie dostatočná a nie je zadosťučinením pre poľnohospodárov.
„Vidíme, že Komisia sa snaží, aby ďalšie prostriedky boli alokované na vidiecke oblasti, nám to stále nestačí, ale ešte si to musíme zanalyzovať,“ odkázal. V oblasti obchodovania s agrokomoditami to boli v pondelok hlavne debaty o obchode s Ukrajinou, hoci sa spomenuli aj dohody so skupinou Mercosur a s inými štátmi, prezradil Vnuk.
„Komisia nás vyzývala, aby sme sa vyjadrili k obchodu s Ukrajinou. Tu stále trváme na svojej pozícii. Požadujeme špeciálny fond vytvorený pre členské štáty, ktoré susedia s Ukrajinou a aj to, aby boli zachované výrobné štandardy. Také, aké majú aj poľnohospodári v EÚ, aby to neohrozovalo ich konkurencieschopnosť, pretože poľnohospodári z tretích krajín majú nižšie vstupné náklady, keď to porovnáme s poľnohospodármi z EÚ, čo z nášho pohľadu ohrozuje konkurencieschopnosť EÚ,“ opísal situáciu.
Slovensko trvá na ochrane pred lacným dovozom aj podpore akvakultúry
Osobitná iniciatíva, ktorú v pondelok predložili Slovensko, Česko, Maďarsko a Chorvátsko (ďalšie krajiny sa môžu pridať), žiada od eurokomisie, aby zo spoločnej rybárskej politiky, z veľkého balíka národného a regionálneho plánu, vyčlenila finančné prostriedky aj pre akvakultúru.
„Slovensko nie je prímorská krajina, tak chceme podporiť rybník a tie činnosti, ktoré súvisia s chovom rýb v sladkovodných vodách na Slovensku,“ povedal Vnuk. Táto iniciatíva je podľa jeho slov len na začiatku a bude „pretláčaná“ pri rokovaniach aj v nasledovných mesiacoch.
