Slovensko sa už čoskoro pridá ku krajinám ako Brazília, Argentína, Venezuela či Maďarsko. Nejde však o futbal, chov dobytka, ťažbu ropy, výrobu svetoznámych klobás alebo pestovanie čili papričiek. Tieto štáty spája čosi odlišné – v minulosti zaviedli transakčnú daň, ktorá by sa už čoskoro mala stať súčasťou aj nášho daňového systému.
Vláda chce opatrením, ktoré začne platiť od apríla 2025, získať na budúci rok 690 miliónov eur, v roku 2026 by do štátnej kasy mohlo natiecť ďalších 723 miliónov. Povinnosť odvádzať ju však štát ponechal na pleciach bánk. Tie sa tak musia pripraviť na nové úlohy, ale tiež náklady a prekážky, ktoré s implementáciou novej legislatívy vzniknú.
Slovenská banková asociácia dnes prišla s komentárom, v rámci ktorého novú daň ostro kritizuje a pozornosť upriamuje na viaceré dosahy, ktoré Slovensku hrozia. HN sa pozreli na tie najdôležitejšie body.
1. Nastane na Slovensku nová doba „cashu“?
Jedným z negatívnych dôsledkov zavedenej transakčnej dane je zvýšený objem hotovosti v ekonomike, čo vývoj na Slovensku posiela o desiatky rokov nazad. „Tento trend bol zaznamenaný tak v krajinách Južnej Ameriky, ako aj v Maďarsku. Hlavným dôvodom rastu hotovosti je daňová optimalizácia,“ napísali experti bankovej asociácie.
Okrem toho je tu riziko nárastu využívania takzvaných kvázi peňazí.
Zostáva vám 77% na dočítanie.
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.