Slovensku v dekarbonizácii chýbajú vízie aj zrelé projekty, tvrdia odborníci

Dekarbonizácia nebude úspešná bez udržania konkurencieschopnosti, avšak ani firmy na trhu neprežijú bez ozeleňovania svojho podnikania. Slovensko brzdí nestabilná podpora od štátu, ale aj chýbajúce kvalitné projekty na využitie dotácií, zhodli sa experti na ekonomiku a priemysel. 

Predchádzajúcich päť rokov vytvárala EÚ pravidlá a politiky, ktoré majú zabezpečiť dosiahnutie uhlíkovej neutrality, nasledujúce roky budú o ich zavádzaní do praxe. Slovenská ekonomika, ktorá v rámci HDP vykazuje jednu z najväčších priemyselných produkcií v Európe, tak stojí pred neľahkou výzvou.  

Cieľ znížiť čisté emisie do roku 2030 aspoň o 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a dosiahnuť záväzný cieľ EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 môže krajinu významne zasiahnuť, pokiaľ si Slovensko nenastaví jasnú víziu a stabilnú hospodársku politiku, zhodli sa rečníci 7. ročníka konferencie s názvom Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky (DSKE).  

„Zelené ciele sú nespochybniteľne dôležité pre našu spoločnosť, naše deti. Musíme si ale zároveň klásť otázku diablovho advokáta, či za nami vnúčatá potom neprídu so slovami, prečo to muselo byť tak draho?“ poznamenal ekonomický expert Vladimír Vaňo z Globsecu s argumentom, že nízkoemisné technológie sa dynamicky a rýchlo vyvíjajú, preto je dôležité sledovať, akou cestou a za aké náklady uhlíkovú neutralitu dosiahnuť.

Predstavitelia zo súkromného sektora, z politiky aj ekonómovia sa zhodli, že dekarbonizačné projekty nemôžu byť efektívne, ak podnikateľské prostredie nemá istotu kontinuity a štátne garancie na úrovni investícií. 

Diskusia | Dekarbonizácia slovenskej a európskej ekonomiky: Ďalších päť rokov

Aké sú kľúčové iniciatívy Európskej komisie pre dekarbonizáciu ekonomiky v najbližších piatich rokoch a ako sa k nim stavia Slovensko?  Odpovede na túto otázku ponúka prvý panel konferencie.

Garancia a politická kontinuita 

„Na Slovensku chýbajú konkrétne projekty na znižovanie uhlíkového zaťaženia, problémom nie sú pritom finančné zdroje, ale štátna stratégia a stabilita,“ uviedol Peter Balík, bývalý minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v úradníckej vláde, ktorý teraz pôsobí v Európskej investičnej banke.  

„Čakajú nás veľké zmeny v oblasti emisného obchodovania, napríklad koniec bezplatných povoleniek a rozšírenie na ďalšie sektory,“ upozornil na neistoty ovplyvňujúce náladu v ekonomike podpredseda hospodárskeho výboru Národnej rady Jozef Hajko (KDH).

Zároveň upozornil na riziko závislosti na ekonomickom vývoji v Nemecku, kde sa pred siedmimi dňami rozpadla vládna koalícia Olafa Scholza: „Ak nebude úspešné Nemecko, nebudeme ani my,“ vyjadril obavy zo vzájomnej previazanosti konkurencieschopnosti európskych krajín. 

Prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga tiež zdôraznil, že slovenské podnikateľské prostredie je v náročnej situácii. „Máme najvyššie ceny energie v regióne a naše priemyselné odvetvia sú závislé na veľkých ekonomikách EÚ, čo následne ovplyvňuje našu konkurencieschopnosť,“ upozornil.  

Dodal, že zelená transformácia a zaraďovanie nízkoemisných technológií do výroby sa nezaobíde bez investícií, teda aj vyšších nákladov. To bude mať za následok, že takéto produkty budú drahšie, avšak na trhu budú súťažiť s lacnejšími produktmi z krajín, kde sa na dekarbonizáciu nekladú podobne prísne nároky.  

Klimatický komisár Hoekstra trvá na zákaze spaľovacích motorov a chce vyššie dane

Dekarbonizáciu Únie povedie holandský exminister financií Wopke Hoekstra. Zaviazal sa k cieľu 90-percentného zníženia emisií do roku 2040, zákazu predaja áut so spaľovacím motorom a predstavil aj stratégiu zdaňovania nadnárodných gigantov po výhre Donalda Trumpa.

Nedostatok vízií a zrelých projektov 

Jednou z kľúčových otázok panelovej diskusie na konferencii DSKE bolo, prečo Slovensko zaostáva v pripravenosti na čerpanie európskych fondov určených na dekarbonizáciu. Balík pripomenul, že až 80 percent kapitálových investícií na Slovensku pochádza z európskych fondov, a preto je v tomto kontexte mimoriadne dôležité hlavne stabilné smerovanie politiky.  

Problémom pre ich úspešné čerpanie je podľa rečníkov aj nedostatok odborných kapacít na vypracovanie kvalitných projektov. „Súkromný sektor štátnu garanciu potrebuje aj preto, aby šiel do rizika a začal projekty vopred a včas pripravovať. U nás sa ale stratégie menia z jedného politického cyklu na druhý,“ upozornil Balík. 

Nastaviť veľký dekarbonizačný zámer dostatočne kvalitne trvá podľa exministra investícií aj s uvedením do praxe niekoľko rokov. Ako príklad uviedol projekt geotermálnej energie na strednom a východnom Slovensku, ktorý sa pripravuje už od roku 2020. 

Hajko zdôraznil, že Slovensko v posledných rokoch nevyužíva potenciál na diverzifikáciu priemyslu. „Masívne podporujeme len automobilový priemysel, pričom chýba jasný plán pre ostatné sektory,“ uviedol Hajko.  

V tejto súvislosti tiež zdôraznil potrebu politického impulzu, aby Slovensko začalo budovať udržateľnú priemyselnú základňu. „Ak chceme čerpať európske peniaze, musíme si plniť domáce úlohy a mali by sme sa viac orientovať na nové oblasti, ako je výroba batérií,“ poznamenal. 

Priemysel zelené ciele akceptuje, podľa rezortu hospodárstva sú nereálne

Slovenskému priemyslu bráni v ozelenení drahá elektrina aj rekordne dlhé povoľovacie procesy pre obnoviteľné zdroje. Kým sa vodík a biometán dostanú do praxe, štát by mal podporiť ukladanie uhlíka pod zem, čo by umožnilo naďalej využívať zemný plyn.

Cena za dekarbonizáciu a zvyšovanie konkurencieschopnosti 

S rastúcimi nákladmi na energie a obmedzeniami, ktorým slovenský priemysel čelí, súvisí aj cenová konkurencieschopnosť európskych produktov. Ekonomický expert Globsecu Vladimír Vaňo zdôraznil, že EÚ musí hľadať spôsob, ako zmierniť cenové rozdiely oproti USA a Ázii, kde sú energetické náklady nižšie. 

„Keď EÚ riešila pandémiu, Čína masívne rozvíjala výrobu elektromobilov. My potrebujeme tiež silnú priemyselnú politiku, aby sme udržali tempo s globálnou konkurenciou,“ uviedol. 

Rast cien energií, ku ktorému prispela aj ruská invázia na Ukrajinu, podľa neho priamo ohrozuje ciele dekarbonizácie. Vaňo spomenul aj možný budúci odklon Spojených štátov od klimatickej agendy pod vedením Donalda Trumpa, čo môže prehĺbiť rozdiely medzi EÚ a ďalšími veľkými ekonomikami. „Parížska dohoda a americký záväzok ku klimatickým cieľom môžu byť ohrozené, čo by vytvorilo konkurenčnú nevýhodu pre EÚ,“ varoval Vaňo. 

Kiraľvarga v tejto súvislosti skonštatoval, že slovenské podniky potrebujú vyššiu finančnú podporu. To znamená nečakať len úľavy či dotácie od vlády, ale lepšie využívať aj európske fondy a zdroje z predaja emisných povoleniek, pretože len takto sa podarí udržať domácu ekonomiku na nohách.  

„Súťaž o nízkoemisné výrobky je silne neférová, produkty z tretích krajín, kde náklady na dekarbonizáciu prakticky neexistujú, dominujú trhu,“ poznamenal Kiraľvarga. Rovnako významná je preto pre firmy nielen finančná, ale aj regulačná podpora a prísnejší systém na ochranu pred lacnými dovozmi z krajín mimo Únie.  

Obavy z „odlivu“ priemyslu a pracovnej sily 

Problematický pritom pre firmy nie je iba dovoz, ale aj vývoz strategických komodít, v druhom prípade ide o talenty aj výrobné zariadenia. Ako upozornil ekonóm Globsecu, Slovensko je exportérom mladých mozgov, ktorí sú potrební na tvorbu projektov, ale mnohí odchádzajú do zahraničia a už sa nevracajú. „Sme v situácii, kedy nielenže nedostatok odborníkov spomaľuje inovácie, ale mladí talentovaní ľudia nám chýbajú v rozvoji samotných odvetví,“ dodal. 

Kiraľvarga doplnil, že Európa vo svojej snahe o dekarbonizáciu vyrába menej, čo znamená, že časť uhlíkovej stopy sa presúva do tretích krajín, okrem mozgov tak dochádza aj k odlivu biznisu. 

„Výrobu hliníka v Európe sme znížili, zatiaľ čo dopyt zostáva stabilný. Potrebujeme sa rozhodnúť, či chceme udržať priemysel doma alebo ho nechať odísť,“ dodal s tým, že Slovensko nie je schopné konkurovať ekonomicky silnejším krajinám, ako Francúzsko.