Slovensko uzavrelo nedávno skončenú zimnú olympiádu v Miláne bez medaily. Stalo sa tak po prvý raz od roku 2002, keď sa športový sviatok uskutočnil v americkom Salt Lake City.
Možno o čosi viac sa očakávalo od našich biatlonistiek či skialpinistov, naopak, veľmi milo prekvapili hokejisti. Okrem nich sme však mali k medailám vždy dosť ďaleko.
Aj štvrté miesto je pre hokejistov výsledkom, ktorý pred začiatkom hier očakávali asi len optimisti. Hokejový turnaj pre nás dopadol rovnako ako v roku 2010. V kanadskom Vancouveri vtedy našich chlapcov v súboji o bronz porazili Fíni, rovnako ako pred pár dňami na severe Talianska.
Veľmi zaujímavý je v tomto kontexte aj pohľad na počet registrovaných hokejistov v jednotlivých krajinách. Podľa tých, ktoré ponúka IIHF, teda Medzinárodná hokejová federácia, je ich na severe Európy zaregistrovaných asi 66‑tisíc.
U nás ich je len necelých 12‑tisíc. V Nemecku, ktoré sme vo štvrťfinále porazili pomerne jednoznačne, ich experti napočítali 26‑tisíc, no a v susednom Česku ich je viac ako 27‑tisíc. Prepadli sme sa vo finančnej hodnote kádrov.
Viacerých Slovákov možno niektoré umiestnenia našich reprezentantov nahnevali, pri pohľade na financovanie športu a prístupe krajiny k celému odvetviu ako takému však ide len o logické vyústenie.
V podiele verejných výdavkov na šport je Slovensko takmer na dne Európy a výrazne zaostávame aj za susedmi. Nie je to však zďaleka jediný problém.
Šport je na Slovensku finančne ubíjaný
V článku sa ešte dočítate:
- Koľko dávame na šport oproti Čechom, Poliakom či Maďarom.
- Ktoré športy u nás štát podporuje najviac a ktoré menej.
- Ako štát mení výdavky na šport a kto o pridelení zdrojov rozhoduje.
- Aké tri okolnosti v športe, ktoré môže Slovensko pohnúť vpred, pomenovala Martina Moravcová
Dostupné pre predplatiteľov ![]()
Zostáva vám 61% na dočítanie.