Služby v menších obciach majú zlepšiť spoločné centrá, samosprávy ale stále čakajú na výzvu z plánu obnovy

Ministerstvo vnútra vlani vyhlásilo výzvu na vznik 22 centier zdieľaných služieb. Samosprávy ale o ňu neprejavili záujem, lebo zvýhodňovala centrá zamerané na prenesené úlohy od štátu a nie originálne kompetencie obcí a miest. Ušetril by tak hlavne štát nie samosprávy.

Slovenské samosprávy to v ostatných rokoch nemajú ľahké. Postupne štát na plecia primátorov a starostov pridáva nové kompetencie a pre rôzne politické „atómovky“ ich rozpočty prichádzajú o príjmy.

Výkon správy obcí u nás už aj tak pritom dlhodobo nie je efektívny, čo vyplýva hlave z toho, že samospráva je veľmi rozdrobená.

To je problém na viacerých úrovniach, čo veľmi dobre dávnejšie zhrnul Inštitút finančnej politiky.

Najskôr niekoľko čísel. Na Slovensku je 2 987 samospráv, z ktorých 2 261 (92 percent) má menej ako tritisíc obyvateľov. Priemerný počet obyvateľov obce na Slovensku je 1850 ľudí, čo je trikrát menej ako priemer EÚ.

Čísla európskeho štatistického úradu Eurostat zároveň ukazujú, že Slovensko má oproti únijnému priemeru skoro štvornásobne vyšší podiel starostov a dvojnásobne vyšší počet komunálnych poslancov.

Všetky samosprávy, či malé alebo veľké, pritom majú rovnaký rozsah úloh a povinností a očakáva sa, že ich veľkosť by nemala ovplyvňovať kvalitu služieb, ktoré od nich občania dostávajú. V praxi to tak ale často nie je.

„Obce do 250 obyvateľov minú viac ako polovicu všetkých výdavkov na výkon správy, teda na úkor rozvoja obce a kvalitného poskytovania služieb,“ konštatuje Inštitút finančnej politiky. Najmenšie obce tak nemajú na výplaty odborníkov a často ani na mzdu pre starostu.

„Keď prídeme do mestského úradu vidíme plno odborníkov na kultúru, stavebníctvo alebo životné prostredie, ale tu sa musia poňať všetky tieto odbornosti na jednom obecnom úrade v dvoch kanceláriách,“ opisuje pre televíziu JOJ problémy starostka Jasenova Lucia Sukeľová.

Čo s tým?

Viacero štátov EÚ to riešilo spájaním samospráv do väčších celkov. Už tradičným príkladom je Dánsko. Takmer štyridsaťročná reforma verejnej správy znížila počet samospráv o 90 percent. Rovnako sa do sceľovania samospráv pustilo Fínsko či Írsko.

Podobne roztrieštené Česko sa vybralo cestou podpory medziobecnej spolupráce. Na úrovni mikroregiónov vznikli centrá zdieľaných služieb, ktoré mali obciam pomôcť s administratívou a zlepšením služieb.

Pre výraznejšie prekopanie verejnej správy na Slovensku dlhodobo chýba politická vôľa a tak sa Slovensko nasleduje český príklad. K zefektívneniu výkonu služieb v regiónoch sa aspoň čiastočne otvorilo okno príležitosti s Plánom obnovy EÚ, ktorý má členské krajiny tlačiť k väčšej reformnej odvahe.

Samosprávy čakajú

Vláda Eduarda Hegera dala do slovenského reformného dokumentu aj cieľ posilniť administratívne kapacity. Pre jeho splnenie malo byť hlavným opatrením budovanie centier zdieľaných služieb.

„Vybudovanie centier zdieľaných služieb uvoľní časť zamestnancov, ktorí sa rekvalifikujú na pracovníkov prvého kontaktu. Budú schopní poskytnúť občanom okrem pomoci pri komunikácii s úradom aj poradenstvo ohľadom ostatných verejných služieb,“ píše sa v pláne.

Míľnik dostalo na starosti ministerstvo vnútra. Podľa záväzného harmonogramu plánu obnovy naň Slovensko z EÚ dostane peniaze, ak do konca roka 2024 vybuduje 22 takýchto centier. Všetky pritom majú vzniknúť v najmenej rozvinutých okresoch, ktorých je na Slovensku v súčasnosti dvadsať.

Ani polroka pred týmto termínom ale nie je svete výzva, do ktorej by sa samosprávy mohli prihlásiť.

Na problém už niekoľko mesiacov upozorňuje aj Národná implementačná a koordinačná autorita, ktorá dohliada na plnenie plánu obnovy. Najprv vo februári dala rezortu vnútra za úlohu vyhlásenie výzvy, no keď sa tak nestalo ani v priebehu mája, centrá zdieľaných služieb v najnovšej správe označilo červenou farbou, ktorá signalizuje riziko, že sa úloha nestihne splniť v sľúbenom termíne.

Pravdou je, že rezort výzvu vyhlásil už vlani, no v apríli ju zrušil a sľúbil novú. Hlavným dôvodom, ako vysvetľuje pre portál EURACTIV Slovensko, bol nezáujem samospráv. „Ministerstvo vnútra (…) vyhlásilo novú výzvu, a to z dôvodu, že do doteraz vyhlásenej výzvy bývalou vládou sa neprihlásil žiadny žiadateľ,“ napísalo ministerstvo vnútra.

Z dostupných informácií je zrejmé, že výhrady voči výzve malo aj ministerstvo regionálneho rozvoja (MIRRI). „Ak sa samosprávy neprihlásia do výzvy, kde je k dispozícii 11 miliónov eur, je evidentné, že výzva je nastavená zle a neodzrkadľuje reálne potreby samospráv,“ uviedol štátny tajomník rezortu Michal Kaliňák.

Kde je problém

Prečo samosprávy, ktoré po zriaďovaní servisných centier volajú už roky, nakoniec výzvu obišli? Podľa našich informácií sú dôvody dva. Prvou je nevyhovujúce vymedzene optimálnych správnych obvodov, v ktorých sa obce mohli zapojiť a pri výbere projektov boli bodovo zvýhodnené.

Ministerstvo vnútra identifikovalo 1 049 obcí patriacich do 38 optimálnych správnych obvodov. Podľa zástupcov samosprávnych združení ale nezodpovedali prirodzeným územiam, ktoré by mali spoločné potreby a očakávania.

Druhý problém sa týkal toho, čomu sa majú centrá venovať. Združeniu miest a obcí prekážalo, že výzva zvýhodňovala centrá zameraných na plnenie úloh, ktoré samosprávam zveruje štát, teda takzvaný prenesený výkon štátnej správy.

Bodové hodnotenie nemotivovalo k výkonu originálnych kompetencií obcí. Ide napríklad o investície, financie a účtovníctvo, verejnoprospešné služby, miestne dane či opatrovateľské služby.

„Vieme, že na úseku preneseného výkonu sa spoločným výkonom šetrí, preukazujú to existujú spoločné obecné úrady, ale tu stále šetrí štát, nie samospráva,“ vysvetľuje Zuzana Špačeková, ústredná riaditeľka kancelárie ZMOS.

Združenie preto požaduje, aby centrá prinášali úspory hlavne združeným obciam tým, že im budú pomáhať s ich hlavnými právomocami. „Najlepšie ako CZS budú aj o originálnom a prenesenom výkone, ale motivácia bodového hodnotenia musí byť nastavená tak, aby motivovala za originálny výkon,“ dodáva Špačeková.

Ministerstvo vnútra tvrdí, že jeho hlavným cieľom je priniesť do obcí porovnateľnú kvalitu služieb ako občanom vo väčších mestách. „Sady spájaných služieb sú pre jednotlivé celky rôzne, nakoľko aj potreby zdieľania sú rôzne,“ odpovedá ministerstvo.

Na otázku, kedy bude vyhlásená nová výzva, rezort odpovedal, že „v najskoršom možnom termíne“. Ministerstvo je stále presvedčené, že napriek časovej tiesni do konca roka centrá vzniknú.

Ako s tým súvisia eurofondy

Splnenie tejto úlohy je dôležité aj z pohľadu eurofondov. Ministerstvo investícií pripravuje výzvu, z ktorej by sa v úvode projektu platili administratívne kapacity zamestnancov novovzniknutých centier. „Zástupcov ZMOS sme požiadali o definovanie kľúčových personálnych a odborných pozícií a následne budeme nastavovať časť výzvy financovanú z eurofondov,“ upresňuje Michal Kaliňák.

V rámci Programu Slovensko, teda jediného eurofondového programu v dotačnom období 2021 až 2027 vzniklo aj osem regionálnych centier, ktoré majú samosprávam pomáhať s čerpaním eurofondov. Je teda otázne, či sa ich činnosti s centrami zdieľaných služieb nebudú prekrývať.

Kaliňák to ale odmieta. „Napríklad spoločná účtovníčka, alebo projektový manažment v centre je absolútne iná pozícia ako človek zodpovedný za pomoc v rámci sociálnej ekonomiky, alebo zodpovedný za kontroly eurofondových projektov na mieste,“ dodáva štátny tajomník MIRRI.