Smer hlasoval v europarlamente za klimatický zákon, teraz ho považuje za likvidačný

Väčšina slovenských europoslancov, vrátane tých zo Smeru, hlasovala v roku 2021 za klimatický zákon, ktorý zaväzuje Slovensko prispieť k zníženiu emisií Únie o 55 percent do roku 2030. Smer ho chce po eurovoľbách prehodnotiť.

Minulé volebné obdobie sa nieslo v znamení Európske zelenej dohody – takzvaného Green Deal-u. Na tom, že Európa musí znižovať emisie rýchlejšie vo všetkých sektoroch, aby ich do polovice storočia stiahla na nulu, sa zhodli v roku 2019 takmer všetci europoslanci aj členské štáty.

Rozchádzali sa však v tom, ako by k tomu cieľu mali dospieť. Pomôcť im mal klimatický zákon, ktorý zaviazal členské štáty vrátane Slovenska, že prispejú k tomu, aby Európa do roku 2030 znížila svoje emisie o 55 percent oproti roku 1990.

Za klimatický zákon hlasovala v roku 2021 väčšina slovenských europoslancov, proti boli iba Eugen Jurzyca (SaS), Milan Uhrík (Republika) a Miroslav Radačovský (Patriot). Hlasovania sa zdržali Miriam Lexmann a Ivan Štefanec z KDH, Peter Pollák z OĽaNO a Lucia Ďuriš Nicholsonová v tom čase za SaS.

Za zákon, ktorý je pre Slovensko záväzný zdvihla ruku aj Monika Beňová zo Smeru ako aj nominant strany Robert Hajšel. Názor Smeru na klimapolitiky sa však odvtedy radikálne zmenil. V programe do eurovolieb hovorí o Zelenej dohode ako o „extrémnej environmentálnej iniciatíve“, požaduje jej otvorenie a opätovné preskúmanie a „zrušenie jej škodlivých elementov“.

Napriek tomu, že jej europoslanci v roku 2021 hlasovali za klimatický zákon, strana Smer teraz žiada prehodnotiť právny záväzok zníženia emisií do roku 2030 o 55 percent. „Tento cieľ považujeme za likvidačný aj s ohľadom na orientáciu SR na automobilový priemysel,“ konštatuje v programe.

Kritizuje aj opatrenia na ochranu klímy ako nezmyselné, lebo sú „tvorené euroúradníkmi bez akejkoľvek zodpovednosti“.

Väčšina europoslancov zelené politiky skôr brzdí

To, že iba menšina poslancov Európskeho parlamentu v minulom období od 2019 do 2024 konala v záujme ochrany klímy, prírody a kvality ovzdušia v Európe, konštatuje hĺbkový prieskum o hlasovaní europoslancov a frakcií od piatich popredných environmentálnych organizácií.

„Cieľom prehľadu je poskytnúť ľuďom informácie o tom, ako europoslanci hlasovali o kľúčových politikách v oblasti energetiky a klímy. Z hlasovania je jasné, ktoré politické strany boli za posledných päť rokov spoľahlivými zástancami opatrení v oblasti klímy, obnovy prírody a ochrany pred znečistením a ktoré nie,“ tvrdí správa.

Bodovanie hodnotí správanie pri hlasovaní o 30 kľúčových právnych predpisov v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia. Občanom má prehľad pomôcť rozhodnúť sa, koho voliť v nadchádzajúcich eurovoľbách.

Klimatické vysvedčenie mimovládok politickým frakciám v EP nie je lichotivé. Napriek tomu, že Európania naprieč politickým spektrom sú za to, aby politici prijali viac opatrení na riešenie klimatickej krízy, nie všetky politické strany na to počúvajú.

Za posledných päť rokov mal podľa autorov správy Európsky parlament právomoc a príležitosť „odvážne konať“  a naviesť Európsku úniu na cestu „sociálne spravodlivého prechodu ku klimaticky neutrálnej, prírode blízkej Európy bez environmentálneho znečistenia.“

Konzistentne to však robili len tri politické skupiny EÚ zastupujúce menšinu poslancov. Spomedzi politických skupín dosiahli najlepšie hodnotenie európski zelení (Greens/EFA)– 92 percent. Na druhom mieste skončila krajná ľavica (The Left) s 84 percentami, na treťom socialisti (S&D) so 70 percentami. Len tieto tri frakcie sa umiestnili v zóne ochrancov klímy.

Frakcia Obnovme Európy alebo Renew, ktorá združuje liberálov a demokratov, dostala s 56 percentami hlasovaniami za kľúčové zelené politiky titul „prokreastinátora“. To znamená, že medzi poslancami síce boli klimatickí šampióni, ale aj skeptici. Preto Renew hlasovali o predpisoch v oblasti energetiky a klímy často nejednotne a nekonzistentne, čím zelené politiky brzdili.

Najpočetnejšia skupina Európskeho parlamentu ľudovci (EPP), ale aj konzervatívci (ECR) a krajne pravicová strana Identity a demokracia (ID) sa správali ako „ľudia s prehistorickými názormi“, tvrdí správa. V hlasovaniach nedokázali podľa nej adekvátne odpovedať na klimatické výzvy, ktorým Európa čelí a namiesto toho ich aktívne popierali.

Slovenskí europoslanci išli často proti svojim frakciám

V rámci všetkých politických skupín EÚ však hlasovali jednotliví europoslanci v relatívne širokej škále – to znamená, že príslušnosť napríklad k ľudovcom nevylučovala, že konkrétny politik zahlasuje za ambicióznejšie znenie zeleného opatrenia.

Platí to aj pre slovenské europoslankyne a europoslancov.

Hoci je strana Progresívne Slovensko v skupine Renew, ktorá sa v rámci hodnotenia zaradila medzi „prokreastinujúcich“, slovenskí poslanci Martin Hojsík a Michla Wiezik patria s 72 percentami skôr medzi „ochrancov“ zeleného smerovania EÚ.

Opačne je to s Monikou Beňovou, Katarínou Roth Neveďalovou a Robertom Hajšelom, ktorí boli vo frakcii Socialistov a demokratov väčšinu svojho mandátu, až do vylúčenia Smeru zo strany Európskych socialistov na jeseň minulého roku.

Socialisti a demokrati patria v europarlamente k zástancom ochrany klímy. Beňová a Nveďalová aj Hajšel však vo väčšine prípadov hlasovali proti zeleným politikám, čo ich podľa hodnotenia enviroorganizácií radí medzi „ľudí s prehistorickými názormi“.

Konzistentný postoj s frakciou voči klimatickým politikám prejavili Miriam Lexmann (KDH/EPP) a Eugen Jurzyca (SaS).