S nástupom pápeža Františka do čela katolíckej cirkvi v marci 2013 začala vo Vatikáne nová éra. Argentínsky jezuita Jorge Mario Bergoglio, ktorý dnes zomrel vo veku 88 rokov, bol okrem iného prvým pápežom z amerického kontinentu. Zbúral mnohé tabu V úrade sa mu podarilo zbúrať mnohé tabu, často sa obracal k neveriacim aj k príslušníkom […]
Menej ako 1 min. min.
S nástupom pápeža Františka do čela katolíckej cirkvi v marci 2013 začala vo Vatikáne nová éra. Argentínsky jezuita Jorge Mario Bergoglio, ktorý dnes zomrel vo veku 88 rokov, bol okrem iného prvým pápežom z amerického kontinentu.
Zbúral mnohé tabu
V úrade sa mu podarilo zbúrať mnohé tabu, často sa obracal k neveriacim aj k príslušníkom iných cirkví, nadväzoval kontakty s obyčajnými ľuďmi a jeho usmievavá tvár bola podľa mnohých symbolom novej, menej dogmatickej a otvorenejšej podoby katolíckej cirkvi.
Sústavne sa vyjadroval k aktuálnemu dianiu. Napríklad vyzval amerického prezidenta Donalda Trumpa pred jeho januárovou inauguráciou, aby podporoval mier a snažil sa o spoločnosť bez nenávisti a diskriminácie.
Podobne kritizoval vojnové ťaženie Izraela v Pásme Gazy, keď humanitárnu situáciu na tomto izolovanom palestínskom území označil za „veľmi vážnu a hanebnú“. Vojnu na Ukrajine odsúdil pápež František niekoľkokrát a vyzval „tých, ktorí majú osud vojny vo svojich rukách“, aby prestali.
Jeho výrok vlani na jar, aby Ukrajina vyvesila bielu vlajku a začala rokovania s Ruskom, však vyvolal odmietavé reakcie a diplomatickú roztržku. Vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin potom uviedol, že pápež myslel bielou vlajkou vyjednávania, a nie kapituláciu.
V centre Františkovej pozornosti bola pomoc ľuďom znevýhodneným, zdravotne postihnutým, chudobným či migrantom. „Nech sa Európa vyznačuje solidaritou, ktorá prekračuje jej hranice a ktorá by ju mohla dostať do centra dejín. Skutočné bohatstvo spočíva v delení sa s tými, čo sú okolo nás,“ vyzval napríklad v septembri 2021 počas návštevy Slovenska pápež, ktorý dlhodobo vyjadroval solidaritu s utečencami. Opakovane kritizoval „nacionálny populizmus“, ktorý videl napríklad v Maďarsku.
Vo svojom úrade pápež František do decembra 2024 tiež vymenoval 163 kardinálov, navštívil desiatky krajín, na svojich 47 zahraničných cestách dával prednosť krajinám sužovaným konfliktmi alebo chudobou.
Inicioval viacero zmien
Svätorečil mnohé osoby, vrátane svojich predchodcov Jána XXIII., Jána Pavla II. a Pavla VI., alebo Matku Terezu. Súčasťou zmien, ním iniciovaných, boli napríklad nové pravidlá pre ústrednú správu rímskokatolíckej cirkvi, ktoré ohlásil v marci 2022 a ktoré umožňujú aj laikom, vrátane žien, stať na čele dôležitých orgánov. V súlade s týmito pravidlami František už skôr vymenoval do relatívne významných pozícií aj niekoľko žien.
V marci 2021 nariadil pre covidovú krízu znížiť platy kardinálov o desať percent. Tiež schválil protikorupčné opatrenia, ktoré zakazujú zamestnancom a funkcionárom Vatikánu prijímať v súvislosti s výkonom svojej funkcie dary v hodnote vyššej ako 40 eur.
A ďalej odsúhlasil pravidlá, ktoré umožňujú prvostupňovým vatikánskym súdom zaoberať sa obžalobami v trestných veciach vznesených proti kardinálom a biskupom; predtým ich mohol súdiť len vyšší súd zložený z kardinálov.
Radikálnu zmenu kanonického práva predstavovalo jeho nariadenie, ktorým zrušil takzvané pápežské tajomstvo, doteraz využívané pri vyšetrovaní prípadov sexuálneho zneužívania kňazmi.
Vo februári 2019 pápež prvýkrát v dejinách katolíckej cirkvi prepustil zo stavu duchovných kvôli obvineniu zo sexuálneho zneužitia kardinála Theodora McCarricka. František obhajoval multilateralizmus a odsudzoval obchod so zbraňami, bol zástancom dialógu s islamom, vrátane historickej návštevy Iraku v roku 2021.
Historické stretnutie
Historickým bolo v roku 2016 aj jeho stretnutie s ruským pravoslávnym patriarchom Kirillom v Havane – prvé stretnutie hláv katolíckej a ruskej pravoslávnej cirkvi v dejinách.
Do istej miery ústretovo vystupoval František aj k homosexuálom, v roku 2020 napríklad verejne podporil zákony, ktoré umožňujú registrované partnerstvo. „Homosexuáli majú právo žiť v rodine. Sú to deti božie a majú na rodinu právo…,“ uviedol v dokumentárnom filme s tým, že tieto zákony majú párom gejov a lesieb zabezpečiť právnu ochranu.
Na druhej strane ale na jar 2021 schválil nariadenie, podľa ktorého katolícki kňazi nesmú takýmto párom udeliť požehnanie. Už skôr vyjadril znepokojenie nad tým, že homosexuáli môžu získať kňazské svätenie.
V mnohých témach ale František zastával tradičné postoje. Jednoznačne napríklad odmietal potraty. „Ktokoľvek vykonáva potrat, zabíja. Vezmite si akúkoľvek knihu o embryológii pre študentov medicíny. Tri týždne po počatí už tam sú všetky orgány, dokonca aj DNA.. 2000. Je to ľudský život, tento ľudský život musí byť rešpektovaný. Tento princíp je taký jasný!“ vyhlásil pápež v septembri 2021.
Voľba Bergoglia pápežom v roku 2013 bola prekvapivá a vo viacerých smeroch historická. Stal sa prvým pápežom z amerického kontinentu, prvým jezuitom na čele cirkvi a prvým s menom František. Neeurópskeho pápeža mala cirkev naposledy v ôsmom storočí.
Meno prijal na počesť Františka z Assisi. „František z Assisi bol človekom chudoby, človekom mieru, človekom, ktorý miluje a ochraňuje stvorenie,“ zdôraznil po svojom zvolení. Jeho cieľom sa stalo, aby sa cirkev vrátila k ideálom chudoby a aby slúžila predovšetkým nemajetným a ľuďom žijúcim na okraji spoločnosti.
„Vyjdite z izolácie svojich kostolov a kazateľní a služte chudobným,“ vyzýval kňazov a cirkevných hodnostárov. A sám išiel príkladom. Už v prvých rokoch v úrade zriadil blízko Vatikánu miesta, kde sa môžu ľudia bez domova osprchovať, oholiť a nechať ostrihať.
Na Zelený štvrtok v roku 2013 slúžil omšu v nápravnom zariadení pre mladistvých na predmestí Ríma a počas obradu umyl a pobozkal nohy 12 delikventom, z ktorých dve boli dievčatá, čo bolo zo strany pápeža prvýkrát.
V súvislosti s utečeneckou vlnou v polovici minulého desaťročia pápež často hovoril o nutnosti pomáhať ľuďom utekajúcim zo svojich domovov. Na jar 2016 sám poskytol ubytovanie viacerým rodinám, ktoré ušli pred vojnou v Sýrii.
Niekedy síce pápež narážal na konzervatívnejšiu časť duchovenstva, odmietal ale, že by mal nepriateľov. „Nepovedal by som, že mám odporcov. Viera nás všetkých spája. Prirodzene, každý z nás vidí situáciu inak,“ povedal pre taliansky denník La Republica František, ktorý hlásal heslo“ láska presviedča a víťazí „.
Budúci pápež sa narodil 17. decembra 1936 v argentínskom Buenos Aires talianskym prisťahovalcom. Než v 21 rokoch vstúpil do jezuitského rádu, vyštudoval chemicko-priemyselnú strednú školu, neskôr absolvoval filozofiu a teológiu v San Miguele pri Buenos Aires. Kňazom bol vysvätený v roku 1969, biskupom v roku 1992 a kardinálom bol vymenovaný vo februári 2001.
K favoritom voľby pápeža patril už v roku 2005, keď sa hlavou cirkvi stal Joseph Ratzinger, ktorý prijal meno Benedikt XVI. a po ktorého rezignácii už prišiel rad na Bergoglia.
V rokoch 1973 až 1979 bol Jorge Bergoglio okrem iného provinciálom jezuitského rádu pre Argentínu, medzi rokmi 1980 a 1986 viedol ako rektor jezuitskú fakultu filozofie a teológie v San Miguele.
Po zvolení za pápeža sa v médiách objavili pochybnosti, či neniesol morálnu zodpovednosť za porušovanie ľudských práv, ktorého sa v rokoch 1976 až 1983 dopúšťala v Argentíne vojenská junta. Jeho spolupracovníci i predstavitelia argentínskej justície to však odmietajú.
Sužovali ho zdravotné problémy
V posledných rokoch pápeža Františka sužovalo mnoho zdravotných problémov. Kvôli operáciám pľúc, hrubého čreva a brucha, problémom s kolenami a opakovaným záchvatom bronchitídy bol nútený čoraz viac obmedzovať svoj program.
Kvôli zlým kolenám často používal invalidný vozík, pri pohybe používal chodítko alebo palicu. Medzi tohtoročným februárom a marcom strávil viac ako mesiac v nemocnici.
Blízko smrti sa František podľa agentúry AFP ocitol už vo svojich 21 rokoch kvôli zápalu pohrudnice, keď mu museli odstrániť časť pravej pľúca.
V roku 2004 mal podľa svojho životopisca Austena Ivereigha problémy so srdcom kvôli miernemu zúženiu tepny. V roku 2019 pápež podstúpil operáciu sivého zákalu, v júli 2021 operáciu hrubého čreva, o dva roky neskôr operáciu brušnej gýčky.
Odstúpiť však napriek všetkým zdravotným ťažkostiam nehodlal, aj keď podľa neho jeho predchodca Benedikt XVI. – ktorý úrad opustil o svojej vôli vo februári 2013 – „otvoril dvere“ tejto možnosti.
