Smrť pre Slovana nie je koniec, ale prechod

www.slovanskenoviny.sk/rss

Zmena dimenzie, zmena sveta, tak ako deň nasleduje po noci, tak aj pozemský život je len časťou veľkej Cesty. Keď človek opustí Jav – svet živých, hustý, hmatateľný, s bolesťou a radosťou – začína sa cesta do Navi. Do iného sveta, jemného, ​​nehmotného. Ale nemenej dôležitého.

Naši predkovia vedeli: nemôžeš len tak hneď odísť. Najprv musíš prejsť skúškou. Nie s hroznými nepriateľmi, nie s mečmi a ohňom – ​​ale sám so sebou. Strach, klamstvá, pýcha – neprejde. Len to čisté, skutočné – to, čím si vo svojej podstate.

Prvá vec, ktorá vás privíta, je svedomie. 

Nie v podobe božstva, nie v podobe starej ženy s kosou, ale v tej najreálnejšej podobe… tvojej. Len takej, akí ste naozaj boli. Nie takí, ako ste sa upravili, nie takí, akí vás ľudia videli, ale takí, akí ste. Svedomie – nadobúda vašu podobu. A ak je vaša duša čistá – bude jasná, hladká, ako jarné zrkadlo. Ale ak ste konali zlo, zradili, oklamali – potom ju uvidíte mučenú, skrútenú, s očami, v ktorých nebudete môcť klamať.

„A nech hovoríš čokoľvek, svedomie sa nedá oklamať . Bolo s tebou celý život. Mlčalo, keď si sa rozhodoval. Prehovorilo, keď ťa vo vnútri zvierala lož. A teraz – ti ticho ukazuje, kto si.“

„Ak prejdeš, potom budú ďalší Predkovia. Všetci, ktorí žili pred tebou. Krvou, duchom. Dedkovia, predkovia, veľkí bojovníci, jednoduchí oráči, čarodejníci, matky. Stretávajú sa nie preto, že sú povinní, ale na volanie rodiny. Ale ak je tvoje svedomie skazené, Predkovia sa odvrátia. Nie zo zlomyseľnosti, ale preto, že si sám zavrhol Rod, keď si žil nečestne.

„Ale ak prekročíš tento prah, otvorí sa ti palác Božstva: Perún, Veles, Makoš, Lada, Svarog – každý vo svojom vlastnom svete, vo svojej vlastnej dimenzii. V ktorej sa ocitneš, nezávisí od toho, koľko si sa modlil alebo koľko sviečok si zapálil. Ale od toho, ako si žil. V koho moci si bol. Koho prikázania si dodržiaval, komu si bol duchom bližšie.

Možno si bol čestný a pracovitý – potom tvoja cesta vedie k Svarogovi.

Možno ako ochrancu a bojovníka – potom ho Perún prijme.

Alebo možno blízko k zemi, k bylinkám, k ženskej múdrosti – a potom ťa Makoš objíme.

Ale ak svedomie odmietne – nikto nepomôže . Ani bohovia. Pretože sami vedia, že česť je dôležitejšia ako obety. A rodina nie je v krvi, ale v skutkoch.

V toto verili naši predkovia. Nie v strach zo smrti, ale v zodpovednosť za život. Nie v trest, ale v česť.

Nestrašili nás peklom, ale učili nás: žite tak, aby ste sa nehanbili vstúpiť na druhú stranu.

SLÁVA!

Príspevok Smrť pre Slovana nie je koniec, ale prechod je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.