
Bolo to niekedy v roku 1845, keď sa znenazdajky ocitol v Afrike. Okolo neho tancovali domorodci s kopijami v ruke a chystali sa ho zabiť. Potom však dostal od ich náčelníka úlohu – trochu zvláštnu, no zhodou okolností rovnakú, akú práve riešil aj v bdelom stave – nezabijú ho, ak zostrojí funkčný šijací stroj.
Dvadsaťšesťročný Elias Howe, ktorému sa príbeh prisnil, sa touto myšlienkou zaoberal už niekoľko rokov, stále však prešľapoval na mieste.
Rodák z mestečka Spencer v americkom štáte Massachusetts vyrástol v rodine farmára a už od ranej mladosti ho zaujímalo všetko, čo sa týkalo techniky. Vyučil sa v textilnej továrni, kde ho najviac zaujali stroje na výrobu látok a začal pracovať ako ich mechanik. Neskôr nastúpil do dielne na výrobu a opravy chronometrov a podobných mechanizmov a približne v tomto období mu vraj zišlo na um, že by sa mohol pokúsiť skonštruovať šijací stroj.
Nebol zďaleka prvý, ani jediný, komu to napadlo. Prakticky už od druhej polovice 18. storočia sa viacerí technici i krajčíri – nemeckí, britskí, francúzski i americkí – snažili zostrojiť mechanické zariadenie, ktoré by zjednodušilo a samozrejme aj urýchlilo šitie. Nie všetci boli úspešní, niektoré nápady sa nedočkali realizácie, iné síce áno, ale neujali sa.
Elias Howe bol myšlienkou skonštruovania funkčného šijacieho stroja priam posadnutý, no cesta k nemu bola dlhá. Podarilo sa mu síce nájsť mecenáša, ktorý mu poskytol financie i priestory, nedokázal sa však vysporiadať s technickými problémami.
Najmä s …
Zostáva vám 85% na dočítanie.
