Spoločná armáda Európskej únie: chiméra, budúcnosť alebo nutnosť?

O spoločnej armáde západoeurópskych štátov sa spustili diskusie ešte pred založením Európskej únie, rovnako ako pred vznikom NATO, ktoré uzrelo svetlo sveta v roku 1949. V tom čase národy boli ochotné podriadiť sa bezpečnostne Spojeným štátom americkým. Ich vojenská sila bola ohromujúca a zámorská veľmoc bola ako jediná schopná garantovať ochranu pred Sovietskym zväzom.

Ešte v roku 2012 Európska únia dostala Nobelovu cenu za „viac ako šesť dekád pokroku, mieru a uzmierenia, demokracie a ľudských práv v Európe“. Len nedávno nemecký inštitút Ifo odhadol, že sociálne výdavky v Európe sa od studenej vojny viac ako zdvojnásobili a pohltili zhruba polovicu sumára štátnych výdavkov. Analytici amerického think tanku ISW tvrdia, že ruský medveď sa s najväčšou pravdepodobnosťou pripravuje na útok na Severoatlantickú alianciu skôr, ako západní experti dosiaľ predpokladali.

Časy sa menia a starý kontinent sa zobúdza priamo v nepríjemnej studenej sprche. Svet rozdáva karty nanovo. Kremeľ sa rozhodol, že vtrhne na Ukrajinu a rozpúta vojenský konflikt. Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru sa výdavky na obranu od februára 2012 celosvetovo dramaticky zvýšili.

Svoje polienko do nebezpečného ohňa však už pred piatimi rokmi prihodil vtedajší obyvateľ Oválnej pracovne Bieleho domu vo Washingtone. Donald Trump vtedy vyhlásil, že ak bude Európa pod útokom, za jeho vlády nech nečaká pomoc a spochybnil kľúčový článok 5 Zmluvy o NATO. USA taktiež už dlhodobejšie signalizujú presun strategického ťažiska svojej pozornosti do oblasti indo-pacifického regiónu

Exprezident sa momentálne – v čase, keď sa nedostatkovým tovarom stávajú zbrane a munícia nielen v Európe – vyjadruje, že NATO by n…