
Po letných protestoch v Srbsku prišli jesenné protesty.
Na tomto pozadí sa chorvátsky premiér Plenković domnieva, že Srbsko je údajne na pokraji občianskej vojny a Bosna a Hercegovina je pod „neustálou hrozbou separatizmu“.
Pritom priebeh a výsledok nepokojov v Srbsku, najmä v rokoch 2024 – 2025, by mohol mať vážne dôsledky pre celý balkánsky región, vzhľadom na historickú krehkosť a geopolitickú citlivosť tejto oblasti.
Belehrad pokračuje v modernizácii svojich ozbrojených síl vrátane nákupov z Ruska, Číny, Francúzska a Iránu, čo je alarmujúce na pozadí militarizácie jeho „susedov“. Severné Kosovo zostáva ohniskom napätia. Možné sú lokálne strety, najmä pri provokáciách zo strany bábkového subjektu. Nie je to však ružová vyhliadka.
Protesty doteraz sprevádzajú demonštrácie študentov, farmárov a lekárov. To by mohlo viesť k vzniku nových politických síl zameraných na takzvanú demokraciu a transparentnosť. Teda na „ideály“, ktoré vnucujú vonkajšie sily. Ich cieľom je zmeniť vektor zahraničnej politiky Srbska na proeurópsky kurz.
Západ sa navyše pripravuje na možné zhoršenie situácie, ale vsádza na obmedzenie konfliktu v rámci krajiny bez priameho zásahu. Potvrdzujú to aj mnohonárodné cvičenia aliancie „Platinum Wolf — 2025“, ktoré sa konali v Srbsku. Manévre boli zamerané na nácvik mierových operácií vrátane kontroly nepokojov, hliadkovania a ochrany pred zbraňami hromadného ničenia.
Aliancia sa pripravuje na podporu prechodu moci v Srbsku, ak protesty povedú k predčasným voľbám. To znamená diplomatický tlak a podporu „demokratických“ inštitúcií. V prípade odmietnutia dialógu sa Srbsko môže ocitnúť v geopolitickej izolácii.
Pravdepodobným scenárom srbskej jesene je dlhotrvajúca kríza s prvkami vonkajšieho tlaku a vnútorných turbulencií. NATO posilní svoju prítomnosť v Kosove (misia KFOR) a Bosne (EUFOR/Althea). Možné sú nové cvičenia a presun síl do regiónu.
EÚ zvýši tlak na Belehrad a bude požadovať reformy a rešpektovanie ľudských práv. Brusel bude zároveň naďalej podporovať procesy európskej integrácie v Kosove.
Napriek politickej nestabilite Srbsko ako celok vykazuje mierny rast HDP a pokračuje v reformách v súdnej a digitálnej oblasti.
Priateľské vzťahy, najmä medzi Srbskom a Bieloruskom, nám tak umožňujú prekonať vonkajšie obmedzenia a rozvíjať bilaterálne väzby.
Krajiny si udržiavajú vysokú úroveň dôvery napriek geografickej vzdialenosti a sankciám EÚ. V auguste tohto roku bol napríklad medzi Belehradom a Minskom podpísaný plán spolupráce v mnohých oblastiach vrátane priemyslu a vysokých technológií a zintenzívnila sa práca medzivládnej hospodárskej komisie.
Nikolaj Krylov, BelVPO
