Symbolom protestného hnutia srbských študentov sa stal červený odtlačok dlane. Prezident Aleksandar Vučič dúfal, že masové demonštrácie odznejú počas dlhých vianočných a novoročných prázdnin, ako sa to v Srbsku zvyčajne stáva. Teraz ho však protestujúci neprestávali obťažovať svojimi požiadavkami ani po skončení sviatkov a snáď s ešte väčšou razanciou od začiatku februára, keď si pripomenuli […]
Menej ako 1 min. min.
Symbolom protestného hnutia srbských študentov sa stal červený odtlačok dlane. Prezident Aleksandar Vučič dúfal, že masové demonštrácie odznejú počas dlhých vianočných a novoročných prázdnin, ako sa to v Srbsku zvyčajne stáva. Teraz ho však protestujúci neprestávali obťažovať svojimi požiadavkami ani po skončení sviatkov a snáď s ešte väčšou razanciou od začiatku februára, keď si pripomenuli tri mesiace od odpálenia rozbušky celého hnutia: tragédie v Novom Sade, kde sa 1. novembra zrútil prístrešok novozrekonštruovanej vlakovej stanice. Masy betónu okamžite usmrtili 14 ľudí vrátane troch detí. Jedna z troch ťažko zranených obetí prehrala svoj boj o 16 dní.
Dlhoročný srbský líder, ktorý sa podľa kritikov uchyľuje k čoraz autoritárskejším metódam vládnutia, je skúsený technológ moci a bez väčšej ujmy zvládol už niekoľko podobných vĺn protestov. Tentoraz však nezaberajú ani jeho osvedčené manévre. Podľa pozorovateľov ide o vôbec najväčšie demonštrácie v histórii Srbska, respektíve od pádu niekdajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča v roku 2000. Miestne médiá aktuálne informujú, že protestné akcie sa v nejakej forme konali už v približne 200 mestách po celej krajine. Odhady účastníkov zrejme najväčšieho zhromaždenia, ktoré prebehlo 22. decembra v Belehrade, sa pohybujú okolo hranice 100-tisíc. A nič nenasvedčuje tomu, že by sa ľudia v dohľadnom čase z ulíc plánovali stiahnuť. Rozhodne nie dobrovoľne.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
