Pre nové americké sankcie nemôže dodávať krajine plyn jej hlavná plynárenská spoločnosť NIS, keďže jej väčšinový vlastník je ruský Gazprom Neft. Dodávky zastavil aj Azerbajdžan pre technické problémy s ťažbou. V roku 2023 Srbsko, ktoré spotrebuje viac ako tri miliardy metrov kubických plynu ročne, podpísalo s Azerbajdžanom dohodu o nákupe 400 miliónov metrov kubických zemného […]
Menej ako 1 min. min.
Pre nové americké sankcie nemôže dodávať krajine plyn jej hlavná plynárenská spoločnosť NIS, keďže jej väčšinový vlastník je ruský Gazprom Neft. Dodávky zastavil aj Azerbajdžan pre technické problémy s ťažbou.
V roku 2023 Srbsko, ktoré spotrebuje viac ako tri miliardy metrov kubických plynu ročne, podpísalo s Azerbajdžanom dohodu o nákupe 400 miliónov metrov kubických zemného plynu ročne od roku 2024.
Zvyšok plynu pochádza z Ruska.
Po nových amerických sankciách voči ruskému ropnému sektoru, ktoré oznámila administratíva odchádzajúceho amerického prezidenta Joa Bidena v piatok (10. januára), dostane ruský Gazprom Neft čas do 12. marca, aby sa vzdal vlastníctva srbskej ropnej spoločnosti NIS. Tá patrí medzi najväčších prispievateľov do srbského rozpočtu. Odkúpiť ruský podiel by podľa portálu Politico mohla maďarská spoločnosť MOL.
K obmedzeniu dodávok ruského plynu do Srbska sa pridali technické problémy s dodávkami z Azerbajdžanu. Tie sa týkajú ťažobného poľa Shah Deniz, ktoré je kľúčové pre ďalšiu expanziu ťažby zemného plynu v krajine Na jeho rozvoj sa spolieha Európska únia pri diverzifikácii svojich plynových zdrojov. S Azerbajdžanom podpísala po invázii Moskvy na Ukrajinu v júli 2022 dohodu o zdvojnásobení dovozu azerbajdžanského plynu do Európy.
Sankcie zasiahli tankery aj firmy
Srbsko čelilo dlhodobej kritike za to, že umožnilo Gazpromu Neft vlastniť 50-percentný podiel a Gazpromu dodatočných 6,15 percenta vo svojom národnom dodávateľovi plynu a ropy. Srbská vláda vlastní len 29,8 percenta spoločnosti. Spojené štáty aj Európska únia však dlho váhali prísnejšie zakročiť, aby nezhoršili vzťahy s Belehradom.
To sa minulý týždeň zmenilo. Sankcie Spojených štátov sú najprísnejšie za posledné roky. Zamerali na viac ako 180 plavidiel a desiatky subjektov a jednotlivcov zapojených do obchodov s ropou a plynom a ich ťažby.
Zasahujú napríklad ropných gigantov ako Gazprom Neft a Surgutneftegas aj poisťovne Ingosstrakh a Alfastrakhovanie a tým aj sekundárne srbskú NIS. Tá je pilierom energetického systému krajiny. Jej príjmy sa vlani zvýšili na 3,3 miliardy eur, čo zodpovedá 4,5 percent srbského HDP.
„Sú to najprísnejšie sankcie, aké kedy postihli spoločnosť v Srbsku,“ povedal na piatkovej tlačovej konferencii srbský prezident Aleksandar Vučić. „Žiadajú nás o úplný odchod z ruských záujmov,“ povedal. „Nepripúšťajú ani možnosť 49-percentného podielu, ale požadujú úplný odchod z NIS.“
Americké sankcie sa zamerali aj na 183 plavidiel, z ktorých 155 boli „tankery, ktoré sú súčasťou tieňovej flotily, ako aj ropné tankery vlastnené prevádzkovateľmi flotíl so sídlom v Rusku“, uviedlo americké ministerstvo financií. Mnohé z týchto tankerov sa používajú na prepravu ropy do Indie a Číny, pretože cenový strop, ktorý v roku 2022 zaviedla skupina siedmich krajín, presunul obchod s ruskou ropou z Európy do Ázie.
Problémy na ťažobnom poli, na ktoré sa spolieha Európa
