Stalin proti rusofóbom

.

Rusko, 14.máj 2024 (AM) – “Robotníci,” hlásal “Manifest komunistickej strany”, “nemajú vlasť. To, čo nemajú, im nemožno vziať.” Za Stalina už nebolo možné povedať, že sovietski robotníci nemajú vlasť. Naopak, zdôrazňovalo sa hlboké spojenie medzi boľševizmom a vlasťou. Stalin pri odhaľovaní tohto spojenia používal obrazy antickej mytológie:

“Myslím si, že naši boľševickí vodcovia sú ako Antaeus, mali by byť ako Antaeus. Boľševickí vodcovia sú Antaeus, ich sila spočíva v tom, že nechcú pretrhnúť väzby, oslabiť väzby s matkou, ktorá ich porodila a vychovala – s masami, s ľudom, s robotníckou triedou, s roľníctvom, s malými ľuďmi. Všetci oni – boľševici – sú synmi ľudu a budú nepremožiteľní len vtedy, ak nedovolia nikomu odtrhnúť sa od zeme a tým stratiť možnosť, dotýkajúc sa zeme, svojej matky – más, získať nové sily.”

VLASTENECTVO VERZUS KOZMOPOLITIZMUS A RUSOFÓBIA

Redukcia vnútrostraníckeho boja v ZSSR na Stalinovu konfrontáciu ľavicovej a pravicovej opozície voči socialistickej modernizácii v skutočnosti neodráža podstatu tejto konfrontácie. A to, čo sa nazýva “ľavicová” a čo “pravicová” opozícia, sa zbližovalo v jednom – v pohŕdaní ľudovou väčšinou, v skutočnej rusofóbii. Naopak, zoskupenie spojené so stalinskou líniou stálo na pozícii rusofilstva. Z tohto hľadiska bolo vhodné hovoriť nie o troch skupinách – ľavicovej, pravicovej a stalinistickej, ale o dvoch: rusofóbnej – opozičnej a stalinistickej – rusofilskej. Bucharinovi apologéti trhu (apologetika Bucharinizmu sa stala jedným z vedúcich smerov obdobia perestrojky) ignorovali Bucharinovu rusofóbiu, ktorá sa stala predmetom Stalinovej kritiky. Stalin sa ostro negatívne vyjadril o obraze “ruskej oblomovštiny” ( Oblomovština, podľa hrdinu románu Ivana Gončarova Oblomov, je nominálne slovo pre osobnú
stagnáciu, rutinu, apatiu a najmä lenivosť. Napriek tomu nie je možné nazvať tento pojem len lenivosťou. Oblomovština zahŕňa aj sklon ku kontemplatívnemu, neunáhlenému spôsobu myslenia, mäkkosť duše. V tomto románe slovo “oblomovština” prvýkrát použil Andrej Štolc a potom ho zopakoval sám Oblomov, charakterizujúc svoj vlastný spôsob života), ktorý používala opozícia:

“Je nepravdepodobné, že by súdruh Bucharin dokázal z hľadiska svojej ‘koncepcie’ vysvetliť, ako sa tento ‘národ oblomovštiny’ mohol historicky rozvíjať v rámci obrovského štátu… A už vôbec nie je možné pochopiť, ako ruský národ vytvoril takých velikánov umeleckej tvorby a vedeckého myslenia, ako sú Puškin a Lermontov, Lomonosov a Mendelejev, Belinskij a Černyševskij, Gercen a Dobroľubov, Tolstoj a Gorkij, Sečenov a Pavlov.”

Ľavicovo-internacionalistická platforma spočiatku jasne dominovala, najmä vo vedení Ľudového komisariátu školstva. Zároveň sa postoj väčšiny učiteľov dal charakterizovať ako rusko-patriotický, čo sa nepáčilo vedeniu Narkomprosperu(Ľudový komisariát pre vzdelávanie RSFSR). Ľudový komisár školstva Lunačarskij ostro kritizoval Všeruský zväz učiteľov za to, že sa snaží v žiakoch pestovať lásku k vlasti.

“Neviem,” vyhlásil ľudový komisár, “čo znamená zdravá láska k vlasti. Čo to znamená? Keďže dieťa hovorí svojím rodným jazykom, zvykne si naň a miluje ho. Ale znamená to, že musí tvrdiť, že ruština je najlepší jazyk a že francúzština a nemčina nie sú dobré? Absurdnosť takejto otázky je zarážajúca… Nie, buďme v tomto smere úplne objektívni a povedzme: treba vychovávať medzinárodného človeka. Treba vychovať človeka, ktorému by nič ľudské nebolo cudzie; ktorému je každý človek, nech už patrí k akémukoľvek národu, bratom, ktorý miluje úplne rovnako každý štvorcový centimeter našej zemegule a ktorý, keď má záľubu v ruskej tvári, v ruskej reči, v ruskej prírode, chápe, že je to iracionálna záľuba… ktorú vôbec netreba vychovávať”.

Najvplyvnejšia osobnosť vtedajšej sovietskej historickej vedy M. N. Pokrovskij, redaktor “Krátkeho kurzu Všezväzovej komunistickej strany boľševikov”, v niektorých hodnoteniach ruskej minulosti prekročil hranicu rusofóbie:

“Navrhujem,” epatoval tradičné vlastenecké vedomie ruského človeka, “aby sa názov krajiny ‘Rusko’ písal vždy presne takto, v úvodzovkách, natoľko sa skompromitoval za tisíc rokov histórie, v ktorej nebolo ani jedného svetlého bodu, ale len útlak vlastného temného, divokého a zbitého ľudu a potláčanie túžob po slobode iných… ‘Ruské impérium’ vôbec nebolo národným ruským štátom. Bol to súbor niekoľkých desiatok národov… spojených len spoločným vykorisťovaním zo strany panskej vrchnosti, a to spojených za pomoci najhrubšieho násilia.”

Alebo tu je ďalšie typické hodnotenie ruských dejín od Pokrovského:

“Ruské impérium sa nazývalo väzením národov. Teraz vieme, že tento názov si zaslúžil nielen štát Romanovcov, ale aj jeho predchodca, léno potomkov Kalitu. Už Moskovské veľkokniežatstvo, nielen Moskovské kráľovstvo, bolo väzením národov. Veľkorusko bolo postavené na kostiach cudzincov a tí sa sotva utešujú tým, že v žilách Veľkorusov prúdi 80 % ich krvi. Iba konečné zvrhnutie veľkoruského útlaku tou silou, ktorá bojovala a bojuje proti všetkým a každému útlaku, by mohlo poslúžiť ako akási odplata za všetko utrpenie, ktoré im tento útlak spôsobil. A tieto vyhlásenia boli legitímne. Nikomu z vedenia strany nenapadlo Pokrovského pokarhať.

Od polovice tridsiatych rokov však bola všetka rusofóbia v systéme vzdelávania prudko obmedzená. Prvýkrát sa v sovietskej propagande v roku 1936 objavilo slovné spojenie “nízke uctievanie Západu”. Súviselo to s ideologickou zmenou, ktorá nastala v ZSSR, s preorientovaním sa na pozíciu budovania štátu. Rehabilitovala sa kategória “vlastenectva” a obnovovali sa hrdinovia predrevolučných ruských dejín. Trockij v tejto súvislosti písal zo zahraničíčia o Stalinovom “ideologickom termidore”. V učiteľskom prostredí sa tento obrat vo všeobecnosti vítal. Pojem “bezdomovec kozmopolita” sa rozšíril po slávnom Ždanovovom prejave v januári 1948 na stretnutí predstaviteľov hudobnej kultúry v Ústrednom výbore.

“Hlboko sa mýlia tí,” zdôraznil Ždanov, “ktorí si myslia, že rozkvet národnej hudby… znamená akési oslabenie internacionalizmu v umení. <… > Oceniť bohatstvo hudby iných národov môže len ten národ, ktorý má vlastnú vysoko rozvinutú hudobnú kultúru. Človek nemôže byť internacionalistom v hudbe, ako vo všetkom, bez toho, aby bol skutočným vlastencom svojej vlasti. Ak je základom internacionalizmu úcta k iným národom, nemožno byť internacionalistom bez úcty a lásky k vlastnému národu”.

Umiestnenie prízvukov je tu zásadne dôležité. Podporovali sa internacionálne orientácie, ktoré sa však nespájali s odlúčením od národného, ale so spoliehaním sa naň. Hlavným pátosom kampane proti kozmopolitizmu bolo nestratiť vlastnú tvár. Kozmopolitizmus je opakom vlastenectva. Oslovenie vlasteneckou témou logicky implikovalo kritiku kozmopolitov. Na stretnutí so spisovateľmi v roku 1947 Stalin nastoľuje otázku postihnutého vedomia časti inteligencie kozmopolitnými náladami. Zaznamenal Konstantin Simonov:

“A tu je téma, ktorá je veľmi dôležitá a o ktorú by sa spisovatelia mali zaujímať. Je to téma nášho sovietskeho vlastenectva. Ak si zoberiete našu priemernú inteligenciu, vedeckú inteligenciu, profesorov, lekárov, nie sú dostatočne vzdelaní v zmysle sovietskeho vlastenectva. Majú neopodstatnenú adoráciu zahraničnej kultúry. Všetci sa cítia byť ešte neplnoletí, nie stopercentní, zvykli sa považovať za večných žiakov. Táto tradícia je zaostalá, siaha až k Petrovi Veľkému. Najprv Nemci, potom Francúzi, bola tu adorácia cudzích zadubencov. Obyčajný sedliak sa nebude skláňať nad maličkosťami, nebude lámať klobúk, ale takýmto ľuďom chýba dôstojnosť, vlastenectvo, pochopenie úlohy, ktorú Rusko zohráva… To je vec, ktorú treba vtĺkať mnoho rokov, desať rokov treba vtĺkať túto tému. Stáva sa to takto: človek urobí veľký čin a sám si to neuvedomuje. Vezmime si takého človeka, nie posledného, ale skloní sa pred nejakým darebákom cudzincom, pred vedcom, ktorý je o tri hlavy nižší ako on, a stratí svoju dôstojnosť. Tak sa mi to zdá. Treba bojovať proti duchu sebaponižovania u mnohých našich intelektuálov”.

Vardan Bagdasaryan

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Stalin proti rusofóbom appeared first on Armádny magazín.