
Rusko vo štvrtok opäť varovalo Nemecko, že ak Ukrajina zaútočí na ruskú infraštruktúru nemeckými raketami dlhého doletu Taurus, bude to považovať za „priamu účasť“ Berlína na konflikte. Informuje o tom agentúra AFP a TASS.
„Keďže odpaľovanie týchto riadených striel nie je možné bez priamej asistencie príslušníkov Bundeswehru, útok týmito raketami na akékoľvek zariadenie kritickej dopravnej infraštruktúry v Rusku… bude hodnotený ako priama účasť Nemecka na vojenských operáciách kyjevského režimu so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami pre Nemecko,“ povedala na pravidelnom brífingu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
Podobné varovanie vyslovil už v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, podľa ktorého by dodanie rakiet Taurus Ukrajine eskalovalo viac ako tri roky trvajúci konflikt.
Odchádzajúci nemecký kancelár Olaf Scholz odmietal dodať Kyjevu rakety Taurus s doletom okolo 500 kilometrov v obave, že by to mohlo viesť k eskalácii vojny. Predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz ako Scholzov nástupca však pred víťazstvom svojej strany vo februárových voľbách tvrdil, že nie je proti takýmto dodávkam. V nedeľu povedal, že je tejto myšlienke otvorený za predpokladu, že sa na tom Nemecko dohodne so svojimi európskymi partnermi. Británia už podľa denníka The Telegraph naznačila, že Nemecko podporí, ak sa rozhodne rakety dodať.
Rusko opakovane kritizuje západné krajiny za dodávky rakiet s dlhším doletom Ukrajine a tvrdí, že Kyjev ich používa na útoky na ciele hlboko na ruskom území.
Nemecko je jediným z hlavných západných spojencov Ukrajiny, ktorý jej zatiaľ neposkytol rakety dlhšieho doletu. Spojené kráľovstvo dodáva Kyjevu rakety Storm Shadow, Francúzsko rakety SCALP a Spojené štáty poskytovali rakety ATACMS.
V budúcej nemeckej vláde pritom stále nepanuje jednota v otázke dodávok rakiet Taurus Ukrajine. Vplyvný poslanec za CDU Roderich Kiesewetter pre The Telegraph povedal, že stále sa rokuje s koaličným partnerom – sociálnymi demokratmi (SPD), ktorí majú proti tomu „veľa pádnych argumentov“.
„Zatiaľ nevidím konsenzus, najmä vzhľadom na to, že strany sa v koaličnej zmluve nedohodli na kľúčových otázkach bezpečnostnej politiky,“ povedal Kiesewetter. Podpora britskej vlády by však podľa neho mohla pomôcť pri konečnom rozhodnutí v tejto otázke.
