Obchodná vojna bude bolieť viac európskych potravinárov ako amerických farmárov. Trumpove clá ukazujú, že obchodná dohoda s Mercosurom sa ešte môže hodiť aj tým, ktorí ju kritizujú. Európska únia dlhodobo ťaží zo vzájomného agropotravinárskeho obchodu so Spojenými štátmi. V roku 2023 európski poľnohospodári a potravinári do USA vyviezli výrobu v hodnote 27 miliárd eur, opačným smerom prišli tovary […]
Menej ako 1 min.
min.
Obchodná vojna bude bolieť viac európskych potravinárov ako amerických farmárov. Trumpove clá ukazujú, že obchodná dohoda s Mercosurom sa ešte môže hodiť aj tým, ktorí ju kritizujú.
Európska únia dlhodobo ťaží zo vzájomného agropotravinárskeho obchodu so Spojenými štátmi. V roku 2023 európski poľnohospodári a potravinári do USA vyviezli výrobu v hodnote 27 miliárd eur, opačným smerom prišli tovary za 11,7 miliárd eur. Únia je tak v obchodnom pluse vyše 15 miliárd eur.
Z celkového vývozu agropotravinárskej výroby smeruje do USA 12 percent. V tomto ohľade je pre EÚ významnejší trh len Veľká Británia.
Z pohľadu EÚ nie je hlavným problémom, koľko ale čo sa obchoduje na oboch brehoch Atlantiku. Z USA sa importuje hlavne sója (v hodnote 2,5 miliardy eur) ovocie a orechy (2,3 miliardy) a alkohol (jedna miliarda). Ide o komodity, ktoré americkí producenti budú vedieť v prípade eskalácie obchodnej vojny umiestniť na alternatívne trhy.
Európski vývozcovia to ale budú mať ťažšie. Do Spojených štátov totiž vyvážajú hlavne spracované potraviny s vyššou pridanou hodnotou. Americkí spotrebitelia majú v obľube hlavné typické európske regionálne špeciality: taliansky parmezán, francúzske vína, grécke syry či české pivo.
Hlavným vývozným artiklom sú vína v hodnote takmer päť miliárd eur za rok. Nasledujú liehoviny (2,9 miliárd eur), olivový olej (dve miliardy eur) a syry (1,3 miliardy eur). Významnými potravinami vo vývoze je ale aj čokoláda, pivo, cestoviny šunka, či maslo.
Ak sa predraží a skomplikuje obchod s USA, nájsť nové odbytiská bude pre nich už väčší problém. Európsky think-tank Farm Europe to ilustruje na príklade vína.
„Čo sa týka vína, EÚ nemôže jednoducho presunúť vývoz do iných destinácií. Marketingové a obchodné špecifiká sú úplne odlišné. Miliardy stratené v USA nebude vedieť kompenzovať zvýšením vývozu na iné trhy. EÚ by mohla do určitej miery zvýšiť svoj podiel na iných trhoch, ale na úkor nižších cien a marží,“ konštatuje s tým, že rovnaká situácia bude aj pri drahých syroch a mäsových výrobkoch.
Čo čaká Slovensko
A tu sa dostávame k tomu, prečo to je zlá správa aj pre slovenský agropotravinársky sektor. Slovensko veľa takejto produkcie do USA nevyváža, čiže vplyvy budú skôr nepriame a podľa potravinárov nie malé.
Keď farmári a potravinári z Francúzska, Talianska alebo Poľska nebudú vedieť vyviezť svoje výrobky za oceán, po ruke bude aj Slovensko. „To zvýši tlak na konkurencieschopnosť a v konečnom dôsledku ovplyvní aj slovenské potravinárske podniky,“ vysvetľuje riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová.
Americký prezident ohlásil 20 percentné clá na všetok dovoz z EÚ. Obchodná vojna medzi oboma stranami pritom ešte zrejme bude ďalej eskalovať. Trump dobre vie, kde má európske poľnohospodárstvo slabé miesto a preto pohrozil 200 percentnými clami na víno.
Čo by to znamenalo pre slovenských vinárov?
Podľa výkonnej riaditeľky Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslavy Kaňuchovej Pátkovej naši vinári ročne do Spojených štátov vyvezú 25 tisíc litrov vína.
„To pre nás nie je významné číslo ale je tu pár malých dodávateľov, pre ktorých to môže byť citeľné,“ hovorí s tým, že do USA sa vyváža napríklad tokajské víno. Podľa situačnej správy o sektore vína sa v sezóne 2023/2024 na Slovensku vyrobilo 254 tisíc hektolitrov vína. Do USA sa teda nevyváža ani 0,1 percenta nášho vína.
Aj tu sa však vinári obávajú skôr toho, ako to zasiahne európske vinárske veľmoci.
„Bude tu pretlak vína z Francúzska, ako sa to stalo počas covidu. Vtedy sme mali ceny vína nižšie aj o dvadsať až tridsať percent,“ dodáva.
Mercosur sa ešte môže hodiť
V tejto situácii nakoniec môže byť paradoxne pre niektorých európskych výrobcov záchranou obchodná dohoda EÚ-Mercosur, proti ktorej hlavne európski farmári dlhodobo protestujú. Z členských štátov je najväčším kritikom dohody Francúzsko, no aj to pre colnú vojnu teraz svoj postoj prehodnocuje.
Minister obchodu Laurent Saint-Martin hovorí, že to je „budíček pre obchodnú politiku“. „Diverzifikácia odbytových možnosti musí byť prioritou, ak chceme z Európy urobiť nielen mocnosť pripravenú na súboj so Spojenými štátmi, ale aj mocnosť otvorenú pre ostatné regióny sveta. Mercosur je jedným z nich, ale dohoda skrátka musí byť prijateľná. V súčasnej podobe stále nie je,“ uviedol pre bruselské Politico.
