Európa počíta s tým, že Ukrajina bude po vojne strategickým partnerom pre výrobu a dovoz zeleného vodíka. Ten potrebuje aj Slovensko, aby mohlo ozeleniť výrobu hnojív či ocele. Slovenský premiér Robert Fico prehlásil, že ak Ukrajina nepovolí po 1. januári tranzit plynu cez svoje územie, slovensko pristúpi k recipročným opatreniam. „Ak to bude nevyhnutné, zastavíme […]
Menej ako 1 min. min.
Európa počíta s tým, že Ukrajina bude po vojne strategickým partnerom pre výrobu a dovoz zeleného vodíka. Ten potrebuje aj Slovensko, aby mohlo ozeleniť výrobu hnojív či ocele.
Slovenský premiér Robert Fico prehlásil, že ak Ukrajina nepovolí po 1. januári tranzit plynu cez svoje územie, slovensko pristúpi k recipročným opatreniam. „Ak to bude nevyhnutné, zastavíme dodávky elektrickej energie, ktoré Ukrajina nevyhnutne potrebuje pri výpadkoch siete,“ povedal.
Rusko systematicky ničí ukrajinský energosektor – od októbra 2022 do apríla 2023 podniklo 1 200 útokov na ukrajinský energetický systém. Tie sa zintenzívnili na jar 2024, takže energetický sektor krajiny prišiel o polovicu svojej výrobnej kapacity oproti stavu pred vojnou.
Od januára do novembra tohto roka preto Slovensko exportovalo na Ukrajinu 2,4 milióna megawetthodín elektriny, čo predstavuje medziročný nárast o 152 percent.
Nebolo to vždy tak. Hoci dnes Ukrajina elektrinu dovážať, pred vypuknutím vojny bola situácia opačná – Európska únia počítala s ukrajinskými dodávkami elektriny a financovala napríklad predĺženie životnosti viacerých miestnych jadrových elektrární. Ukrajina má tiež ideálne geografické podmienky na výrobu solárnej a veternej energie. Tú bude možné využiť na výrobu zeleného vodíka, ktorý Európska únia naliehavo potrebuje, aby mohla znížiť emisie v ťažkom priemysle a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.
Slovensko by tak zastavením dodávok elektriny prišlo ročne asi 200 miliónov eur, ktoré za dodávky platí ukrajinská strana. Hrozí však, že svojím postojom stratí aj perspektívneho partnera na uskutočnenie vodíkových plánov v oblasti ozelenenia ropného alebo chemického priemyslu, či plynárenstva.
Zaviazali sme sa k núdzovým dodávkam
Ukrajinská elektrická sústava bola hneď po invázii odpojená od ruskej. Európska únia na to promptne zareagovala a o necelý mesiac, 16. marca 2022, núdzovo zosynchronizovala ukrajinský a moldavský elektrický systém s európskym.
Toto núdzové prepojenie bolo dôležitým míľnikom v integrácii Ukrajiny do európskych energetických trhov. Ukrajina je odvtedy súčasťou Európskej siete prevádzkovateľov prenosovej sústavy pre elektrickú energiu (ENTSO-E).
Snaha Ukrajiny o rozšírenie svojich elektrických prepojení so susednými európskymi krajinami podporuje aj Európska komisia. Minulý rok vstúpila do platnosti nová energetická dohoda o núdzovej podpore pre ukrajinského prevádzkovateľa prenosovej sústavy elektrickej energie Ukrenergo.
Tá vytvára pre Ukrenergo možnosť žiadať európskych prevádzkovateľov prenosových sústav, čo je na Slovensku firmy SEPS, o núdzovú podporu v prípade veľkých porúch výroby alebo prenosu aj v prípade veľkých náhlych nerovnováh medzi výrobou a dopytom na Ukrajine. Zastavením vývozu elektriny na Ukrajinu by Slovensko tieto záväzky porušilo a čelilo by sankciám.
Ukrajina môže byť vodíkovou ekonomikou
Európska iniciatíva pre zelený vodík definuje Ukrajinu ako strategického partnera v rozvoji obnoviteľného vodíka. Počíta s výstavbou až 10 GW elektrolýznych kapacít na Ukrajine do roku 2030, určených na výrobu obnoviteľného vodíka. Približne 1,8 GW z tejto kapacity je určených pre domáci trh, najmä na výrobu zeleného amoniaku, kritickej komodity pre poľnohospodársky sektor.
V súčasnosti Ukrajina produkuje približne 360 tisíc ton vodíka ročne, ktorý sa využíva najmä na výrobu čpavku. Hoci je to len 0,5 percenta celkového globálneho dopytu, s technologickým rozvojom a investíciami môže Ukrajina výrazne zvýšiť svoju kapacitu výroby vodíka.
Európska únia bude vodík potrebovať. Vo väčšine sektorov, ako je vykurovanie, doprava či energetika, bude zelená transformácia založená na tom, že prejdú zo spaľovania fosílnych palív na využívanie elektriny z obnoviteľných zdrojov. V niektorých priemyselných odvetviach to pre energeticky náročné procesy výroby však z technologických dôvodov možné nebude. Ide najmä o ťažký priemysel, ako je oceliarstvo, ale aj o výrobu papiera, skla, cementu, chemikálií či hnojív.
Podľa smernice o využívaní obnoviteľných zdrojov RED III by malo byť do roku 2030 42 percent vodíka využívaného v priemysle vyrobených z obnoviteľných zdrojov energie. Cieľ je však ďaleko od reality – súčasný podiel zeleného vodíka je 0,2 percenta.
Pomôcť by mohol podľa podľa poradcov nemeckej vlády dovoz zelenej energie a vodíka z Ukrajiny. Rozvoj zelenej energetiky a obchodu s vodíkom by mohli zohrávať aj dôležitú úlohu pri obnove jej hospodárstva a energetickej infraštruktúry.
Oleksandr Riepkin, šéf Ukrajinskej rady pre vodík povedal, že krajina by mohla výrazne profitovať z vybudovania vodíkového priemyslu. „Máme know-how, infraštruktúru a dostatok vetra a slnka na výrobu obnoviteľnej energie,“ argumentoval. Napriek ruskej invázii sa vodíkový priemysel ďalej rozvíja a spúšťajú sa prvé pilotné projekty, povedal Riepkin.
Obrovská ukrajinská infraštruktúra na prepravu zemného plynu a veľký potenciál na výrobu obnoviteľnej energie urobili z Ukrajiny hlavného kandidáta na vývoz vodíka už pred vojnou, ktorú začalo Rusko.
„Prvý návrh ukrajinskej vodíkovej stratégie stavia na týchto potenciáloch a jeho cieľom je vyrobiť 0,6 milióna ton vodíka do roku 2035 a 2,5 milióna ton do roku 2050,“ uviedla rada s tým, že veľká časť tejto produkcie by mohla ísť do Európy prostredníctvom Stredoeurópskeho vodíkového koridoru. Ten by mal transformovať súčasné plynovody na Ukrajine a v EÚ na vodík a prepojiť ich.
Ukrajina sa môže stať vývozcom elektriny
Lepšie prepojenia s európskymi štátmi majú zabezpečiť Ukrajine dostatok elektriny v zimných mesiacoch, no perspektívne by mohli slúžiť aj na dovoz elektriny do EÚ.
Napriek vojne totiž Ukrajina rozvíja svoje kapacity na výrobu obnoviteľnej energie. Európska únia a partneri vrátane spojených štátov zriadili Fond na podporu energetiky Ukrajiny v celkovej hodnote jednej miliardy eur. Ten financuje opravy, ako aj dodávku transformátorov a mobilných plynových turbín na výrobu elektriny.
Obnovu zničenej energetickej infraštruktúry chce Ukrajina využiť na jej ozelenenie. Ukrajinský minister energetiky Herman Galuščenko dlhodobo hovorí, že obnoviteľné zdroje budú hrať hlavnú úlohu pri obnove krajiny.
Začiatkom roku 2024 však ukrajinské ministerstvo energetiky oznámilo, že aj v časoch vojny zostáva podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe krajiny významný. V roku 2023 bolo asi 10 percent elektriny vyrobených veternými a solárnymi elektrárňami. V období rokov 2022-23 bolo na Ukrajine vybudovaných viac ako 650 MW kapacity obnoviteľnej energie.
Podiel energie z obnoviteľných zdrojov v systémoch zásobovania teplom a chladom by mal v roku 2030 dosiahnuť 33 percent, vo výrobe elektriny 29 percent a v sektore dopravy 17 percent, uviedla vláda. Aký je súčasný podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe, nešpecifikovala. Podľa miestnych médií je to približne 10 percent.
Do roku 2050 plánuje Ukrajina zvýšiť svoju ročnú výrobu elektriny na 700 TWh, z dnešných úrovní niečo cez 100 TWh. Veľká časť nárastu bude spôsobená veternou a solárnou energiou s novými kapacitami približne 140 GW a 94 GW. Existujú aj plány na zvýšenie výroby v rámci iných obnoviteľných zdrojov energie, ako je vodná energia, bioenergia a vodík, pričom uhlie sa má postupne vyradiť do roku 2035.
Podľa Hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov pre Európu (EHK OSN) výroba energie z biomasy, vodnej, solárnej a veternej energie by mohla predstavovať stavebné kamene budúceho energetického systému Ukrajiny. V roku 2050 by mohli obnoviteľné zdroje vyrábať až 80 percent celkovej výroby energie.
