Dánsko by sa malo radšej než na vyslanie mierových síl na Ukrajinu sústrediť na obranu Grónska, vyhlásila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Reagovala tak na slová dánskej diplomacie, že krajina je pripravená podieľať sa na udržiavaní mieru na Ukrajine. Hovorkyňa narážala na úsilie amerického prezidenta Donalda Trumpa o pripojenie najväčšieho ostrova na svete […]
Menej ako 1 min. min.
Dánsko by sa malo radšej než na vyslanie mierových síl na Ukrajinu sústrediť na obranu Grónska, vyhlásila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Reagovala tak na slová dánskej diplomacie, že krajina je pripravená podieľať sa na udržiavaní mieru na Ukrajine. Hovorkyňa narážala na úsilie amerického prezidenta Donalda Trumpa o pripojenie najväčšieho ostrova na svete k USA.
„Dánsky minister zahraničia Lars Løkke Rasmussen oznámil, že jeho krajina je pripravená vyslať svoju armádu na Ukrajinu. Hlboko sa ospravedlňujem, ale kto potom bude strážiť Grónsko? Zrejme ukrajinskí utečenci, ktorí prišli do Dánska, však?“ napísala Zacharovová v pondelok popoludní na Telegrame.
Trump v posledných týždňoch opakovane vyhlásil, že Washington má o Grónsko, ktoré je autonómnou súčasťou Dánskeho kráľovstva, záujem. „Pevne podporujeme vaše právo na určenie vlastnej budúcnosti. A pokiaľ sa pre to rozhodnete, privítame vás do USA. Kontrolu nad ostrovom získame tak či onak,“ povedal v minulom týždni vo svojom príhovore v americkom Kongrese.
Washington podľa Trumpa potrebuje toto územie pre národnú bezpečnosť. Grónsky premiér Trumpovi opakovane odkázal, že ostrov nie je na predaj.
Slová Zacharovovej prichádzajú po tom, čo Rasmussen označil za „dôležité, aby Európa vyslala ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi aj Washingtonu správne signály. „Vyhlásením o našej ochote prispieť zdôrazňujeme, že ak bude európska prítomnosť nevyhnutná pre prímerie alebo mierovú dohodu, Dánsko je v zásade pripravené,“ konštatoval.
V Európe pod vedením Francúzska a Británie vzniká takzvaná koalícia ochotných, ktorá by v prípade uzavretia prímeria na Ukrajine viedla mierovú vojenskú misiu kontrolujúcu pokoj zbraní. Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer už navrhli mesačné obmedzené prímerie, ktoré by zahŕňalo more, vzdušný priestor a energetickú sústavu, potom by nasledovala ďalšia fáza vrátane mierovej vojenskej misie.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo februári však vyhlásil, že vyslanie európskych vojakov na Ukrajinu sa „nedá pripustiť“, pretože by sa to rovnalo „priamemu a nepokrytému zapojeniu členov NATO do vojny proti Rusku“. Washington vyhlásil, že USA svoju armádu na Ukrajinu nepošlú.
