Vzhľadom na veľkosť svojho územia má Slovensko jednu z najhustejších sietí hradov na svete. Hovorí to veľa o tomto regióne v stredoveku, keď boli tieto hrady postavené. Pravdou však je aj to, že väčšinu tých hradov dala postaviť uhorská šľachta. Či už uhorskí alebo slovenskí šľachtici, všetci sa vedeli zabávať. Dlho a intenzívne. […]
Menej ako 1 min.
min.
Vzhľadom na veľkosť svojho územia má Slovensko jednu z najhustejších sietí hradov na svete. Hovorí to veľa o tomto regióne v stredoveku, keď boli tieto hrady postavené.
Pravdou však je aj to, že väčšinu tých hradov dala postaviť uhorská šľachta. Či už uhorskí alebo slovenskí šľachtici, všetci sa vedeli zabávať. Dlho a intenzívne.
Poďme sa pozrieť, ako stredoveké hostiny na našich hradoch vyzerali, a na pomoc si prizveme aj odborníčku – kunsthistoričku Dášu Uharčekovú Pavúkovú.
Stolovanie v tých časoch povýšili na komplexný spoločenský rituál, v ktorom sa spájali politická moc, reprezentácia, náboženské predstavy, kultúrne zvyklosti i každodenný život šľachty. V časoch, keď boli neúrody, hladomory a epidémie bežnou súčasťou života, znamenala schopnosť usporiadať bohatú hostinu dôkaz stability panstva a Božej priazne.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
