EÚ a Británia síce dávajú na obranu viac než Rusko, no kvôli pomalej výrobe, vysokým cenám a neefektívnym nákupom ich od dosiahnutia skutočnej obranyschopnosti proti potenciálnej hrozbe delia roky, píšu dve prestížne analytické centrá. Ak chce Európa v nasledujúcich rokoch spoľahlivo čeliť možnej ruskej hrozbe, tak musí dramaticky zvýšiť výrobu v zbrojárskom priemysle a zefektívniť […]
Menej ako 1 min. min.
EÚ a Británia síce dávajú na obranu viac než Rusko, no kvôli pomalej výrobe, vysokým cenám a neefektívnym nákupom ich od dosiahnutia skutočnej obranyschopnosti proti potenciálnej hrozbe delia roky, píšu dve prestížne analytické centrá.
Ak chce Európa v nasledujúcich rokoch spoľahlivo čeliť možnej ruskej hrozbe, tak musí dramaticky zvýšiť výrobu v zbrojárskom priemysle a zefektívniť vojenské obstarávanie. Tvrdí to nová štúdia bruselského think-tanku Bruegel a Kielskeho inštitútu pre svetové hospodárstvo.
Autori sa snažili odhadnúť, kedy by EÚ a Spojené kráľovstvo mohli byť pripravené reagovať na prípadnú ruskú agresiu. Niekoľko západných spravodajských služieb naznačuje, že Kremeľ by mohol „otestovať“ obrannú pripravenosť EÚ už do roku 2030. Iné tvrdia, že dokonca aj skôr.
Už v septembri výskumníci konštatovali, že EÚ bude na adekvátnu obranu potrebovať celé desaťročia. V najnovšej aktualizácii zverejnenej vo štvrtok upozorňujú, že „dnešná situácia vyvoláva ešte väčšie znepokojenie“.
Čiastočne je to spôsobené oslabeným americkým záväzkom voči európskej bezpečnosti po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu.
Zároveň však výskumníci zistili, že ruský obranný priemysel stále výrazne predbieha ten európsky, a to napriek výraznému nárastu investícií v EÚ.
Nákupy EÚ sú pomalé, byrokratické a megalomanské
Obstarávanie v Únii je totiž pomalé, príliš byrokratické a zamerané najmä na drahé zbraňové systémy, píše štúdia.
Rusko minulo na svoju armádu v roku 2024 približne 130 miliárd eur, čo predstavuje 7,1 percenta jeho HDP. Hoci spoločné výdavky EÚ a Spojeného kráľovstva túto sumu prevyšujú, reálna kúpna sila ruskej armády je podľa štúdie stále porovnateľná.
Ak chce Európa Rusko odstrašiť bez opory v USA, jej produkcia zbraňových systémov sa musí „zvýšiť zhruba päťnásobne“, uvádza správa. V prípade protivzdušnej obrany by rast musel byť ešte výraznejší, aby dokázala držať krok s ruskými kapacitami.
„Európa tak zostáva mimoriadne zraniteľná a naďalej závislá od Spojených štátov,“ varujú autori štúdie.
Výskumníci detailne analyzovali údaje o vojenských nákupoch v Nemecku, Poľsku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku, aby lepšie pochopili európske trendy.
Zistili, že európska výroba naďalej zaostáva a množstvo obstarávanej vojenskej techniky je menší než počas studenej vojny alebo v porovnaní s Ruskom.
Dobré tempo pri munícii, zlé pri tankoch a stíhačkách
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa však Európe podarilo zvýšiť výrobu delostreleckej munície. Dnes už prevyšuje tú americkú a len mierne zaostáva za kombinovanou produkciou Ruska a Severnej Kórey.
V prípade hlavných bojových tankov však stále vedie Rusko. Európa vyrobí ročne približne 50 tankov Leopard 2, kým USA postavia asi 135 tankov Abrams. Štúdia zároveň nezaznamenala žiadny nárast vo výrobe západných stíhačiek.
Európski lídri síce zvyšujú výdavky na obranu prostredníctvom rôznych investičných programov EÚ a cieľ NATO pre obranné výdavky má narásť na 5 percent HDP. Autori štúdie však varujú, že vyššie rozpočty musia smerovať na konkrétne vojenské kapacity, a treba pritom zohľadniť výhody veľkovýroby a nové technológie.
Plán EÚ s názvom ReArm Europe v hodnote 800 miliárd eur „nebude stačiť, ak sa vojenská technika bude nakupovať za súčasné vysoké ceny,“ upozorňujú autori.
The post Štúdia: Európa v zbrojení zaostáva za Ruskom, hoci doň investuje viac. Dôvodom je aj byrokracia appeared first on euractiv.sk.
