V dňoch 19. a 20. septembra 2025 sa delegácia z obce Močenok zúčastnila návštevy obce Kestúc v Maďarsku. Zástupcov pozostávajúcich z miestnych klubov a organizácií, základnej školy, cirkvi a občanov, dopĺňal aj tamojší miestny odbor Matice slovenskej. Pozvaní účastníci boli súčasťou programu Interreg HUSK – cezhraničnej iniciatívy regionálneho rozvoja medzi Maďarskom a Slovenskom. V rámci neho sa konala medzinárodná konferencia s názvom „Budovanie spoločnej […]
Menej ako 1 min. min.
V dňoch 19. a 20. septembra 2025 sa delegácia z obce Močenok zúčastnila návštevy obce Kestúc v Maďarsku. Zástupcov pozostávajúcich z miestnych klubov a organizácií, základnej školy, cirkvi a občanov, dopĺňal aj tamojší miestny odbor Matice slovenskej.
Pozvaní účastníci boli súčasťou programu Interreg HUSK – cezhraničnej iniciatívy regionálneho rozvoja medzi Maďarskom a Slovenskom. V rámci neho sa konala medzinárodná konferencia s názvom „Budovanie spoločnej budúcnosti: Synergie v samosprávnych vzťahoch.“
Obec Kestúc leží medzi údoliami Pilíšskeho pohoria. Mnoho jej obyvateľov má slovenské korene, pretože v minulosti sem boli presídlení baníci s rodinami zo Slovenska. Obec má aj menšinovú slovenskú samosprávu. V rámci tejto novej spolupráce vznikol priestor na odovzdanie publikácií predsedníčkou MO MS Močenok Jolanou Lenčéšovou riaditeľke Slovenskej samosprávy v Kestúci a starostovi obce. Knihy a pracovné zošity, ktoré poskytol Dom Matice slovenskej v Nitre pre túto príležitosť, výrazne pomôžu v oblasti kultúry aj školstva v tejto družobnej obci.
Slová starostov obcí Močenok a Kestúc po podpísaní memoranda vyjadrovali nádej na ďalšiu plodnú spoluprácu a srdečnú vďaku. Určite je to významný príspevok, nakoľko máme mnohé spoločné prvky v našej histórii a Matica slovenská je vždy zodpovednou nositeľkou toho, čo nás spája.
Pod historickú výmenu obyvateľstva v prvej vlne presídľovania v roku 1946 sa podpísali kruté fakty, ktoré zastihli túto pilíšsku obec. Slovenský ráz obce bol v minulosti nepoprierateľný. Počas II. svetovej vojny bola vyhlásená za bojové územie, jej obyvateľov postihli najväčšie straty na majetkoch, ale aj ľudských životoch Komáromsko-Ostrihomskej župy.
Násilným odvlečením práceschopných mužov skoro každá kestúcka rodina niekoho stratila. Sovietske zajatie neprežila ani polovica odvlečených. Z presídlených Slovákov z Kestúca tvorili väčšinu baníci, ktorí sa usídlili v Búči, Marcelovej, Svodíne, Obide, Bátorových Kosihoch či banských mestách Handlová, Nováky a Dunajskej Strede. Časť rodín prišla aj do Hornej Kráľovej, susednej obce Močenok. Menšie percento presídlených rodín oproti iným oblastiam v Maďarsku sa podpísal pod to, že národný ráz Kestúca sa ani po odídení na Slovensko výrazne nezmenil.
Jolana Lenčéšová, Miestny odbor Matice slovenskej Močenok
