Súdy sú drahé a zdĺhavé, ale Slováci dohody takmer nevyužívajú

Mimosúdne dohody sú efektívne najmä pri sporoch, kde ide o nižšie finančné čiastky, ako sú reklamácie topánok, hračiek či spotrebičov a ľudia nemajú motiváciu vymáhať svoje práva súdnou cestou. Zlepšujú tak prístup spotrebiteľov k spravodlivosti a odbremeňujú súdy, píše PETRA ČAKOVSKÁ.

Autorka pôsobí v spotrebiteľskom združení Spoločnosť ochrany spotrebiteľov (S.O.S.), ktoré poskytuje bezplatné poradenstvo a rieši spotrebiteľské spory. 

Mimosúdne riešenie sporov, ktoré inde v Európe už roky úspešne pomáha spotrebiteľom a obchodníkom rýchlo a efektívne riešiť vzájomné spory, je u nás stále pomerne neznáme. Obe strany majú nedostatok informácií a ich očakávania sú často skreslené.

Jedným z nástrojov ako zabezpečiť, aby sa spotrebitelia dovolali svojich práv či odškodnenia, je funkčný systém mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov. Skratka ADR znamená Alternative Dispute Resolution (ADR) – ide teda o alternatívne riešenie sporov inak ako súdnou cestou, a v rôznych krajinách EÚ má rôzne formy. Podľa smernice o alternatívnom riešení sporov si úspešné zavedenie týchto systémov v spotrebiteľských sporoch vyžaduje trvalú politickú vôľu a podporu všetkých aktérov bez toho, aby bola ohrozená ich cenová dostupnosť, transparentnosť a kvalita.

Na Slovensku však chýba koncepčné zastrešenie, a neexistuje ani národná stratégia, ktorá by zabezpečila, že sa mimosúdne dohody či mediácia budú využívať viac. Chýbajú tiež funkčné, systematické mechanizmy ich podpory, teda financovanie.

Podľa odborníkov je potrebné mimosúdny systém lepšie prepojiť so súdmi a ostatnými nástrojmi presadzovania práva. Takými nástrojmi môžu byť napríklad európska sieť orgánov na ochranu spotrebiteľa a kolektívne zastupovanie nárokov spotrebiteľov prostredníctvom skupinových žalôb. Pre plnohodnotné využitie potenciálu ADR na Slovensku je dôležitá aj lepšia medzirezortná spolupráca ministerstiev.

Prečo by spotrebitelia ani obchodníci nemali ADR ignorovať?

Smernica EÚ o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov bola prijatá v roku 2013. V niektorých krajinách už ADR existovalo dlhšie, inde ADR kultúra absentuje dodnes. V súčasnosti sa však mimosúdne riešenie sporov považuje za plnohodnotnú súčasť moderných systémov občianskeho súdnictva, a jeho cieľom je zlepšiť prístup spotrebiteľov k spravodlivosti.

Na ADR odkazuje čoraz viac právnych predpisov ako napríklad nedávno prijatý akt o digitálnych službách, v ktorom sa ADR spomína, keď ide o rozhodnutie online platforiem o moderovaní obsahu.

Modely presadzovania práva sa, či už na úrovni EÚ alebo na vnútroštátnej úrovni, opierajú o tri piliere. Prvým je súkromno-právne vymáhanie práv alebo súdne žaloby podané napríklad spotrebiteľskými organizáciami. Druhým pilierom je presadzovanie práva verejnými orgánmi ako sú národné ministerstvá či kontrolné orgány. A tretím pilierom je práve ADR.

Prepájanie týchto troch pilierov je čoraz častejšie témou odborných a politických diskusií. V rámci revízie smernice o ADR sa napríklad živo debatuje o jeho využití pri hromadných nárokoch poškodených skupín spotrebiteľov. Ide o veľmi zaujímavý vývoj, a práve vzájomné prepojenie spomínaných troch pilierov môže byť v budúcnosti kľúčové.

Alternatívne riešenie sporov je teda téma, ktorú nemožno ignorovať, no je potrebné urobiť ešte veľa pre to, aby sa rozbehlo naplno a skutočne prinieslo spotrebiteľom i obchodníkom úžitok. Kľúčová je najmä informovanosť o jeho výhodách.

Inšpiráciou môže byť napríklad Veľká Británia, kde pred pár rokmi autobus – ombudsman premával po celej krajine a vysvetľoval obyvateľom výhody ADR. Alebo v Belgicku zorganizovali rozsiahlu informačnú kampaň, kde zástupcovia orgánov ADR na verejných priestranstvách, trhoch alebo v znevýhodnených štvrtiach spotrebiteľom predstavili svoje služby a prácu. Alternatívne riešenie sporov môže uľahčiť prístup spotrebiteľov k spravodlivosti, no je potrebné aktívne spotrebiteľov osloviť priamo v ich komunitách, a nečakať, kým za nami prídu sami.

Ďalším logickým krokom je viac využiť technológie napríklad na zníženie nákladov či preverovanie a filtrovanie sťažností. No pozor, technológie majú aj svoje negatíva. Z nedávnej štúdie vyplynulo, že spotrebitelia nechcú pri vybavovaní sťažnosti komunikovať s automatom či robotom. Chcú mať možnosť povedať svoj príbeh a chcú, aby si ich niekto vypočul.

Kde sme dnes?

Európska komisia pred rokom predložila návrh modernizácie smernice o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. Tá rozširuje jej vecnú pôsobnosť, , ide nad rámec zmluvných sporov a dovoľuje riešiť takmer všetky ich druhy. Správnym smerom idú aj návrhy Európskeho parlamentu, ktorý navrhuje, aby boli obchodníci povinní dohodnúť sa so zákazníkmi mimo súdu najmä v odvetviach s najväčším počtom spotrebiteľských sťažností – medzi ne patrí napríklad energetika či cestovanie lietadlom. Nedávno sa Rada Európskej únie tiež dohodla, aby sa mimosúdnymi dohodami riešili aj spory týkajúce sa predzmluvných informácií a dodania tovaru.

Rokovania o finálnom znení smernice medzi Európskym parlamentom, členskými štátmi a eurokomisiou začnú už čoskoro. Je jasné, že revidovaná smernica o ADR nebude liekom na všetko. Mnohé zmeny neprídu zo zákona, ale musia prísť zdola, z praxe napríklad spotrebiteľských združení, z iniciatív v teréne, zo zmeny myslenia, aj ako výsledok dlhodobého pestovania ADR kultúry všeobecne.

S ohľadom na plánované zmeny však nateraz na Slovensku nezodpovedané ostávajú nasledujúce otázky:

Sú subjekty ADR pripravené na veľký počet spotrebiteľských sporov súvisiacich napríklad s energetikou, nákupom cez internet či geoblockingom? A je reálne vykonávať ADR, ktoré má byť pre spotrebiteľov bezplatné, len za symbolický poplatok, bez primeranej, systematickej finančnej podpory štátu?