Summit EÚ: Vojenské konflikty a boj o konkurencieschopnosť. A lepšiu čokoládu

Európa chce byť konkurencieschopná, ale nie je jasné, odkiaľ na to vezme peniaze. Zároveň musí balansovať medzi niekoľkými svetovými konfliktmi. Podľa Roberta Fico je podpora protivzdušnej obrany Ukrajiny bilaterálnou vecou, do záverov summitu ale presadil zmienku o dvojakej kvalite potravín.

Dvojdňový summit Európskej rady sa skončil vo štvrtok (18. apríla) v Bruseli. Lídri EÚ sa zhodli, že Ukrajina si zaslúži neochvejnú podporu pri obrane proti Rusku, ktoré v poslednom čase začalo zintenzívňovať najmä bombardovanie jej energetickej infraštruktúry.

„Európska rada zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene poskytnúť Ukrajine protivzdušnú obranu a zvýšiť tempo a intenzitu dodávok všetkej potrebnej vojenskej pomoci vrátane delostreleckej munície a rakiet,“ uvádza sa ďalej v spoločných záveroch.

Tento bod presadzovala najmä skupina krajín vrátane Holandska, Dánska, Nemecka a Českej republiky, ktoré sa zasadzovali za to, aby na Ukrajinu smerovalo viac systémov protivzdušnej obrany, ako je Patriot.

Bez nich sa Kyjev nezaobíde. „Ukrajinské nebo si zaslúži, aby bolo rovnako bezpečné, ako bolo nedávno v Izraeli,“ adresoval včera do Bruselu prostredníctvom videozáznamu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Odkazoval tým na pomoc Západu pri obrane Tel Avivu pred iránskymi raketami.

Slovenský premiér Robert Fico zdôraznil, že v prípade protivzdušnej obrany ide o bilaterálnu vec. „My by sme ani nedali. Keby sme aj chceli, nemáme čo dať,“ povedal.

„Videli sme vystúpenie ukrajinského prezidenta, ktorý ako obyčajne volal po vojne, po zbraniach. Dokonca vyčítal Európskej únii, že nie všetky sľuby, pokiaľ ide o muníciu, boli dodané,“ povedal slovenský premiér.

Fico tvrdil, že pri hodnotení situácie na fronte „konečne prevláda realizmus“. „Každý si uvedomuje, že situácia je vojensky neudržateľná pre Ukrajinu.“

Príliš veľa konfliktov

Litovský prezident Gitanas Nausėda varoval, že Európskej únii trvá príliš dlho, kým svoje iniciatívy na podporu Ukrajiny premietne do praxe. Podľa jeho slov je to preto, lebo pozornosť Európy sa presúva na konflikty na Blízkom východe.

Ilustruje to aj obsah diskusie prezidentov a premiérov v stredu večer, ktorá sa sústredila najmä na iránsky útok na Izrael a napätie v regióne vo všeobecnosti.

„Európska únia prijme ďalšie sankcie voči Iránu, najmä v súvislosti s bezpilotnými lietadlami a raketami,“ uvádza sa v záveroch.

„Pokiaľ ide o Ukrajinu, aká-taká jednota v rámci EÚ existuje. Pokiaľ ide o Izrael, Irán, táto jednota už zďaleka nie je taká,“ povedal Fico. Slovenský premiér hovorí, že viacerí jeho kolegovia z iných krajín hodnotili pozitívne rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády v Michalovciach.

Lídri však zároveň „vyzvali všetky strany, aby zachovali maximálnu zdržanlivosť a vyhli sa akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli zvýšiť napätie v regióne“. To zároveň vyslalo odkaz Izraelu, aby nepodnikal odvetu. K tej by podľa očakávaní malo takmer určite dôjsť, ale nie je známe, v akom rozsahu.

Záverečný dokument sa zaoberá aj konfliktom v Gaze, zložitou situáciou v Libanone a politickými, hospodárskymi a obchodnými vzťahmi medzi EÚ a Tureckom. EÚ má podľa vedúcich predstaviteľov „strategický záujem na stabilnej a bezpečnej situácii vo východnom Stredomorí a na rozvoji spolupráce a vzájomne prospešných vzťahov s Tureckom“.

Prekážkou zostáva „cyperský problém“, teda existencia Severocyperskej tureckej republiky, ktorú uznáva len Ankara. Bez jeho vyriešenia sa vzťahy nepohnú dopredu, vyplýva zo záverov vedúcich predstaviteľov.

Český premiér Petr Fiala na záverečnej tlačovej konferencii spomenul, že stredajšou témou bolo aj odhalenie ruských pokusov o ovplyvňovanie volieb v Európe, na ktoré upozornili aj české spravodajské služby.

Fico hovorí, že do záverov summitu presadil zmienku o dvojakej kvalite potravín v rôznych krajinách – EÚ to podľa neho označila za nekalú obchodnú praktiku. „Nemôžete kúpiť tú istú čokoládu v tom istom obale od toho istého výrobcu a potom zistíte, že objem kakaa je v nej nižší ako v Rakúsku,“ hovoril.

„Boli premiéri, ktorí s tým mali problém, zo západných krajín,“ hovoril a ďakoval premiérom V4. Práve táto téma podľa Fica ukazuje zmysel tohto zoskupenia.

(Ne)konkurencieschopná Európa

Vo štvrtok pokračoval summit rokovaním o tom, ako zabezpečiť budúcu prosperitu Európy a lepšie konkurovať svetovým gigantom v oblastiach, ako je priemysel, energetika, výskum, obchod a digitálne technológie. Takzvaná Nová dohoda o európskej konkurencieschopnosti, ktorej základy na summite krajiny položili, by mala v budúcnosti uzrieť svetlo sveta.

„Tvárou v tvár novým geopolitickým skutočnostiam a čoraz zložitejším výzvam je Európska únia odhodlaná posilniť svoju strategickú suverenitu a konať rozhodne, aby zabezpečila svoju dlhodobú konkurencieschopnosť, prosperitu a vedúce postavenie na svetovej scéne,“ uviedli lídri spoločne na summite, ktorý sa pretiahol až do popoludňajších hodín.

Hoci sa krajiny zhodli na väčšine priorít, medzi výnimky patrí tzv. únia kapitálových trhov, ktorá má okrem iného zabezpečiť tok súkromného kapitálu do spoločností. Predseda Európskej rady Charles Michel ju označil za „európsku odpoveď na program IRA USA“. V rámci neho sa investuje najmä do ekologických technológií.

Správne fungujúci vnútorný trh zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní konkurencieschopnosti Európy. Je zodpovednosťou bývalého talianskeho premiéra a ekonóma Enrica Lettu, aby zhodnotil jeho „zdravie“ a pripravil prípadné zmeny k lepšiemu. Svoju správu včera oficiálne predstavil vedúcim predstaviteľom.

„Nenavrhujem žiadne zmeny zmlúv, v tomto návrhu nájdete pragmatické riešenia, ale aj víziu,“ povedal Letta. Podľa jeho slov súčasné hranice trhu už v dnešnej geopolitickej situácii nepostačujú a Európa zaostáva za Spojenými štátmi.

Letta povedal, že EÚ by sa mala viac integrovať, najmä v oblasti financií, elektronických komunikácií a energetiky. Navrhuje tiež spoločnú priemyselnú politiku alebo fond, ktorý by pomohol EÚ zvládnuť budúce rozšírenie o ďalšie krajiny.

Lettova 150-stranová správa bola vládam predložená len v utorok, takže nemali dostatok času na jej analýzu. Prezidenti a premiéri o nej teda budú podrobnejšie diskutovať na niektorom z budúcich stretnutí, pravdepodobne na júnovom summite. V tom čase by už mohla byť k dispozícii aj správa ďalšieho talianskeho ekonóma Maria Draghiho, ktorá sa zaoberá práve konkurencieschopnosťou.

Zásadnou otázkou je, kto túto európsku konkurencieschopnosť zaplatí. Ako upozorňuje Politico, lídri na ňu nemajú odpoveď alebo sa odpovedi vyhýbajú.

„Konkurencieschopná, ekologická Európa si bude v nasledujúcich desaťročiach vyžadovať bilióny eur investícií. Na získanie súkromného kapitálu budú potrebné verejné prostriedky,“ konštatoval summit. Štáty EÚ sa však boja dať Bruselu viac peňazí (na zvýšenie spoločného rozpočtu, pozn. red.), zadlžiť sa alebo zaťažiť ľudí novými európskymi daňami.