Emmanuel Macron na neformálny summit pozval len niektoré európske krajiny, čo viaceré nepozvané štáty jasne kritizovali. Americkí predstavitelia medzičasom pokračujú v rokovaniach a v utorok dorazili do Bruselu aj Saudskej Arábie. Snaha niektorých európskych lídrov pod vedením Francúzska o jednotný postup v otázke Ukrajiny v čase rastúcich obáv z úmyslov amerického prezidenta Donalda Trumpa sa […]
Menej ako 1 min. min.
Emmanuel Macron na neformálny summit pozval len niektoré európske krajiny, čo viaceré nepozvané štáty jasne kritizovali. Americkí predstavitelia medzičasom pokračujú v rokovaniach a v utorok dorazili do Bruselu aj Saudskej Arábie.
Snaha niektorých európskych lídrov pod vedením Francúzska o jednotný postup v otázke Ukrajiny v čase rastúcich obáv z úmyslov amerického prezidenta Donalda Trumpa sa v pondelok rozplynula.
Summit v Paríži sa skončil bez konkrétneho vyhlásenia, pretože lídri sa nedohodli na vyslaní vojakov, ktorí by kontrolovali dodržiavanie prípadnej mierovej dohody, píšu portály Politico a Euronews.
Neformálne zasadnutie zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na minulotýždňové vyjadrenia predstaviteľov USA, že začnú rokovania s Ruskom o ukončení vojny bez Ukrajiny a Európy.
Európski lídri v pondelok po asi 3,5-hodinovej porade v Elyzejskom paláci neprišli so žiadnymi novými spoločnými nápadmi, nezhodli sa v otázke vyslania vojakov na Ukrajinu a opäť sa vyjadrili frázovito o pomoci Ukrajine a zvýšení výdavkov na obranu, píše Politico.
Vyslať či nevyslať vojakov
Hlavným predmetom nezhôd bola podľa oboch portálov otázka, či sa majú vyslať vojská na Ukrajinu, ak sa dosiahne dohoda o ukončení vojny. Trump vylúčil vyslanie amerických síl aj povolenie vstupu Ukrajiny do NATO. Akékoľvek úsilie zabrániť Rusku v ďalšom útoku na Ukrajinu by tak museli znášať Európania. V tejto otázke sa nedosiahol konsenzus.
Francúzsko a Spojené kráľovstvo podporujú túto myšlienku, hoci britský premiér Keir Starmer povedal, že by sa to mohlo stať len vtedy, ak by sa na prípadných mierových silách zúčastnili aj Spojené štáty. Poľsko, sused a blízky spojenec Ukrajiny s jednou z najväčších armád v Európe, to však odmietlo.
„Nepredpokladáme vyslanie poľských vojakov na Ukrajinu,“ povedal poľský premiér Donald Tusk vo Varšave pred odletom do Paríža. Krajina podľa jedného z vládnych predstaviteľov nemá dostatočné kapacity na takúto operáciu.
Nemecký kancelár Olaf Scholz po stretnutí povedal, že akákoľvek diskusia o vyslaní mierových síl na Ukrajinu je „úplne predčasná“ a „veľmi nevhodná“, keďže vojna naďalej pokračuje.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že pred vyslaním vojakov na Ukrajinu je potrebné objasniť „veľa, veľa“ vecí.
Predstavitelia sa zhodli v otázke potreby zvýšenia výdavkov na obranu. Scholz napríklad obhajoval uvoľnenie dlhových pravidiel, aby sa umožnilo zvýšenie vojenských výdavkov. Vzťahy medzi USA a EÚ v oblasti obrany podľa Tuska vstupujú do „novej etapy“, keďže Európania si uvedomujú potrebu vyšších výdavkov na obranu a väčšej sebestačnosti.
Francúzsky prezident Macron na neformálny summit pozval len niektoré európske krajiny, čo viaceré nepozvané štáty z Európskej únie jasne kritizovali. Na stretnutí sa zúčastnili lídri Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupovalo pobaltské a škandinávske krajiny.
Prítomní boli aj predseda Európskej rady António Costa, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen a generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Americké turné
Na utorok bolo v Saudskej Arábii naplánované stretnutie americkej a ruskej delegácie. Cieľom bolo prediskutovať možnú dohodu o ukončení vojny na Ukrajine a pripraviť summit prezidentov USA a Ruska.
Obe strany po jeho skončení súhlasili s tým, aby vyjednávači rokovali o Ukrajine, uviedol Putinov poradca Jurij Ušakov s tým, že stretnutie prebehlo „dobre“. Prediskutovali aj podmienky summitu Putin – Trump, jeho termín však nestanovili.
Stretnutie sa udialo necelý týždeň po telefonáte Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina. Podľa stanice BBC schôdzka vyvolala veľké znepokojenie Kyjeva, ale aj jeho spojencov zo Západu, ktorí sa obávajú americko-ruskej dohody uzavretej bez Ukrajiny a Európy.
V priebehu utorka sa zároveň stretli Ursula von der Leyen a António Costa s osobitným vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Rusko a Ukrajinu Keithom Kelloggom. Lídri oboch inštitúcií EÚ prejavili záujem o spoluprácu s USA pri dosahovaní mieru na Ukrajine.
„Chceme byť partnermi Spojených štátov pri dosahovaní spravodlivého a trvalého mieru pre Ukrajinu,“ napísala von der Leyenová na sociálnej sieti X po stretnutí.
Von der Leyen na stretnutí údajne zdôraznila kľúčovú úlohu EÚ pri zabezpečovaní finančnej stability a obrany Ukrajiny, ktorej celkové záväzky predstavujú 135 miliárd eur, čo je viac ako u ktoréhokoľvek iného spojenca. Zahŕňa to aj viac ako 50 miliárd eur na vojenskú pomoc, ktoré sa vyrovnajú príspevkom USA.
Šéfka eurokomosie na stretnutí opätovne potvrdila záväzok EÚ dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier medzi Moskvou a Kyjevom. Zopakovala, že akékoľvek riešenie musí rešpektovať nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny a musí sa opierať o silné bezpečnostné záruky, píše sa v tlačovej správe.
S Kelloggom sa následne stretol aj predseda Európskej rady António Costa. „Mier nemôže byť obyčajným prímerím – potrebujeme dohodu, ktorá zabezpečí komplexný, spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine a bezpečnosť v Európe,“ napísal Costa na X po stretnutí.
Kyjev sa podľa jeho slov môže spoľahnúť na Európu. Podobne ako von der Leyen prejavil ochotu pokračovať v konštruktívnej spolupráci s USA s cieľom zabezpečiť mier na Ukrajine.
