EURACTIV Slovensko sa pozrel na účasť ministrov na stretnutiach Rady EÚ. Na rokovania, kde sa rozhoduje o dôležitej európskej legislatíve, väčšinou posielajú štátnych tajomníkov alebo úradníkov zo Stáleho zastúpenia v Bruseli. Rada EÚ, zložená z ministrov členských štátov, v Bruseli prerokováva dôležité politiky a legislatívu. Pre Slovensko, ako malú krajinu, je dôležité na týchto stretnutiach hľadať spojencov. Tiež dlhodobo […]
Menej ako 1 min.
min.
EURACTIV Slovensko sa pozrel na účasť ministrov na stretnutiach Rady EÚ. Na rokovania, kde sa rozhoduje o dôležitej európskej legislatíve, väčšinou posielajú štátnych tajomníkov alebo úradníkov zo Stáleho zastúpenia v Bruseli.
Rada EÚ, zložená z ministrov členských štátov, v Bruseli prerokováva dôležité politiky a legislatívu. Pre Slovensko, ako malú krajinu, je dôležité na týchto stretnutiach hľadať spojencov. Tiež dlhodobo trváme na tom, aby sme si zachovali právo veta, a neboli tak zo žiadnych diskusií vynechaní.
Analýza EURACTIV Slovensko však ukazuje, že ministri štvrtej vlády Roberta Fica sa vo väčšine prípadov na týchto stretnutiach neukazujú. Osobne sa zúčastnili iba 44 percent stretnutí v Bruseli. Zvyšok času posielali na stretnutia štátnych tajomníkov alebo úradníkov zo Stáleho zastúpenia v Bruseli.
Minister spravodlivosti Boris Susko a minister práce Erik Tomáš za viac ako rok pôsobenia v úrade neprišli na formálne stretnutie svojej Rady ani jedenkrát. Naopak, minister životného prostredia Tomáš Taraba má ako jediný stopercentnú účasť.
Prečo do Bruselu nechodia
Fakt, že namiesto ministra príde do Bruselu kompetentný zástupca, nemusí byť sám o sebe problém. Je to bežnou praxou aj v ostatných členských štátoch a to najmä v prípadoch, kedy sa v Bruseli prerokováva menej dôležitá legislatíva.
Keď sa rokovania vyostrujú a členský štát chce dohliadnuť na to, aby dopadli podľa jeho predstáv, účasť ministra sa stáva dôležitejšou. Štatistika teda poskytuje plošný pohľad na to, do akej miery považujú rokovania v Bruseli ministri za dôležitú súčasť svojej práce.
V prípade ministra spravodlivosti Suska je jeho neúčasť zaujímavá z viacerých dôvodov. Rada pre spravodlivosť (JHA Justice) sa v sledovanom období oficiálne stretla iba päťkrát. Susko bol pritom v tomto období v pomerne ostrom konflikte s Európskom úniou.
Pod drobnohľadom boli prijímané zmeny v trestnom zákone a na stole bola aj možnosť, že Komisia voči Slovensku začne proces zmrazovanie eurofondov. O takomto kroku by nakoniec rozhodovali práve ministri. Susko sa však rozhodol s nimi osobne neinteragovať.
Jedinou výnimkou bolo neformálne rokovanie Rady EÚ v Budapešti. Neformálne rokovania sme však v našej analýze nerátali, keďže ide o diskusné formáty, na ktorých sa nerieši konkrétna legislatíva a tiež z nich nie sú rovnako dostupné záznamy o účasti jednotlivých ministrov.
„Slovenská republika bola na ostatných rokovaniach vždy plnohodnotne zastúpená 1. štátnym tajomníkom Milanom Hodásom, ktorý sa problematike EÚ dlhodobo profesionálne venuje,“ odkazuje rezort spravodlivosti s tým, že ide o prerozdelenie kompetencií v rámci ministerstva.
„Agenda EÚ je na pravidelnej báze v pozornosti ministra Suska, ktorý je podrobne o všetkom informovaný a odsúhlasuje závery prezentované na Rade,“ hovorí tlačové oddelenie.
Ako sme rátali účasť ministrov
Porovnanie jednotlivých ministrov komplikuje najmä fakt, že jednotlivé konfigurácie sa nestretávajú rovnako často. Najťažšiu úlohu v tomto smere mal pred sebou minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Ten mal za sledovaný čas možnosť zúčastniť sa až 23 zasadaní.
Blanár je zodpovedný za zasadania Rady pre zahraničné veci, ktorá sa stretáva takmer každý mesiac. Slovensko tiež nemá vlastného ministra pre rozvojovú spoluprácu, táto Rada teda tiež spadá spod Blanára.
Preto sme sa rozhodli v prípade Blanárovho štátneho tajomníka Mareka Eštoka urobiť výnimku a označiť ho za „ministra“ zodpovedného za Radu pre všeobecné záležitosti. Tá síce tiež teoreticky spadá do Blanárovych kompetencií, tiež sa však stretáva každý mesiac a tradične ju teda na starosť dostáva práve štátny tajomník.
Podobne to majú rozdelené aj ostatní ministri, ktorí majú na starosti viac ako jednu konfiguráciu Rady. Ide o Denisu Sakovú, Tomáša Druckera a Ladislava Kamenického. V ich prípade sa však tieto sekundárne Rady nestretávajú tak často. V tomto prípade sme sa teda rozhodli ponechať im vo výpočtoch na zodpovednosti aj tieto sekundárne zasadania.
Tlačové oddelenie ministerstva školstva tým vysvetľuje aj nízku účasť Druckera na Rade ministrov pre konkurencieschopnosť, ktorá sa venuje téme výskumu a vesmíru.
„Na riadnych zasadnutiach Rady COMPET zastupuje v zmysle kompetencií a po vzore iných krajín štátny tajomník zodpovedný za výskum a vesmírne otázky,“ odkazuje rezort s tým, že tak dialo „minimálne počas funkčného obdobia posledných piatich ministrov“.
Taraba proti životnému prostrediu
V Bruseli sa najčastejšie ukazujú ministri, ktorých Rady sa stretávajú na každomesačnej báze. Ide o ministra financií Ladislava Kamenického a spomínaného Blanára a Eštoka. Každý z nich sa od nástupu do funkcie zúčastnil ôsmych stretnutí Rady. Sedemkrát prišiel na Radu pre poľnohospodárstvo a rybolov minister pôdohospodárstva Richard Takáč.
Ostatné rady sa stretávajú na dvojmesačnej báze, prípadne iba niekoľkokrát do roka. V tejto kategórii je najpoctivejším ministrom Tomáš Taraba, ktorý prišiel na každé z piatich Rád pre životné prostredie, ktoré sa počas tohto obdobia udiali.
Taraba môže vnímať svoju osobnú účasť za dôležitú aj preto, že na rozdiel od iných ministrov má za cieľ radikálne zmeniť politiku svojej Rady. Na stretnutiach s environmentálnymi ministrami presadzuje skôr zníženie ochrany životného prostredia.
„Podporili sme znižovanie ambicióznych a nerealistických cieľov, ktoré boli stanovené pre automobilový priemysel,” hovoril Taraba po stretnutí, na ktorom odmietol aj spustiť obchodovanie s emisiami pre sektor budov a dopravy.
Kto sa prišiel pozrieť
Zaujímavo pôsobí aj účasť ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, ministra dopravy Jozefa Ráža a dnes už bývalej ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej.
Na svoje Rady sa prišli „pozrieť“ presne raz, a to hneď pri prvej príležitosti po nástupe do funkcie. Na všetky ďalšie zasadnutia však už poslali štátnych tajomníkov.
Iba jedenkrát tiež na Radu prišiel minister športu Dušan Keketi. V úvode pôsobenia štvrtej Ficovej vlády však bol za oblasť športu ešte zodpovedný rezort školstva.
Nový minister zdravotníctva Kamil Šaško tiež zatiaľ stihol iba jedno stretnutie Rady, ktorá sa tejto téme venuje. Predtým však bol v Bruseli dvakrát, keď na Rade pre energetiku ako štátny tajomník rezortu hospodárstva zastupoval ministerku Sakovú.
