Turizmus a udržateľná transformácia, to je téma tohtoročného Svetového dňa cestovného ruchu. Pripadá na 27. septembra a jeho hlavné oslavy sa tento rok uskutočnia v Malajzii. Každý rok sa slávi v inej krajine a venuje sa inej téme, ktorá sa zameriava na aktuálne výzvy turizmu – od klimatickej krízy, cez digitálnu transformáciu až po podporu […]
Menej ako 1 min. min.
Turizmus a udržateľná transformácia, to je téma tohtoročného Svetového dňa cestovného ruchu. Pripadá na 27. septembra a jeho hlavné oslavy sa tento rok uskutočnia v Malajzii.
Každý rok sa slávi v inej krajine a venuje sa inej téme, ktorá sa zameriava na aktuálne výzvy turizmu – od klimatickej krízy, cez digitálnu transformáciu až po podporu lokálnych komunít.
Generálny tajomník Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO) Zurab Pololikašvili v posolstve vyzdvihol udržateľnosť, inovácie, investície do hodnôt, vzdelanie a mladé talenty. Valné zhromaždenie UNWTO na zasadnutí v roku 1979 v Španielsku rozhodlo ustanoviť práve 27. september za Svetový deň cestovného ruchu. Prvýkrát sa slávil v roku 1980.
V tento deň si celý svet pripomína význam cestovného ruchu pre medzinárodnú spoluprácu, ochranu prírody a kultúrneho dedičstva, ako aj pre znižovanie chudoby a nezamestnanosti vo svete a celkové zlepšovanie kvality života.
Cestovný ruch je jedným z najrýchlejšie rastúcich priemyselných odvetví na svete. Odhaduje sa, že v roku 2024 vycestovalo do zahraničia 1,4 miliardy ľudí, čo je každá piata osoba na svete.
Mnohé štáty sú závislé od cestovného ruchu a peňazí, ktoré turisti v krajine míňajú. Vytvára to pracovné miesta pre milióny ľudí často v menej rozvinutých regiónoch, podporuje malé a stredné podnikanie, rodinné firmy, investície do novej infraštruktúry a celkové zlepšenie životných podmienok, z ktorých benefituje domáce obyvateľstvo. Okrem toho cestovanie obohacuje spoločenský a kultúrny život, pričom má silný sociálny a výchovný aspekt.
Čoraz viac ľudí si však začalo uvedomovať, aký vplyv má cestovný ruch v súvislosti s klimatickými zmenami. Ide najmä o zanechávanie uhlíkovej stopy – od presunov lietadlami cez nákup lacných suvenírov a klimatizáciu až po denne čisté uteráky v hotelových izbách.
Okrem spoznávania histórie, gastronómie, zvykov či tradícií iných kultúr je ďalšia výzva masový turizmus. Najnovšia globálna destinácia nadmerného turizmu je po Barcelone ďalšie španielske mesto Santiago de Compostela. Staré mesto a námestia okolo katedrály, v ktorej sa nachádza údajný hrob svätého Jakuba Apoštola, sú dnes takmer výlučne doménou cudzincov.
Minulý rok sa prihlásilo na púť po jednej zo schválených trás ku katedrále rekordných pol milióna ľudí. To sa rovná päťnásobku počtu obyvateľov mesta a predstavuje 725-násobný nárast za uplynulé štyri desaťročia. Podľa štúdie, ktorú si objednala mestská rada, rozšírenie krátkodobých prenájmov zvýšilo ročné ceny nájmov o 44 percent od roku 2018 do roku 2023.
Sihara Pérezová, výskumníčka na Univerzite v Compostele označila hľadanie nehnuteľnosti na prenájom v meste za „nemožnú misiu“, 27-ročný António Jeremías pre tlačovú agentúru AP povedal, že zvažuje návrat k matke, pretože jeho plat z práce na plný úväzok v sklade nestačí na to, aby vyžil. Medzi rokmi 2000 a 2020 stratilo historické centrum mesta Santiago de Compostela približne polovicu svojej stálej populácie.
Masové cestovanie tak predstavuje pre mnohé lokality nielen environmentálnu záťaž, ale zároveň mení miesta a mestá na nepoznanie. Aj preto sa tento rok UNWTO v rámci témy Svetového dňa cestovného ruchu rozhodla prehodnotiť, ako turizmus funguje a ako z neho do budúcnosti vytvoriť udržateľnejší a inkluzívnejší sektor.
Členom UNWTO, ktorá má sídlo v Madride, je 160 krajín vrátane Slovenska, šesť území a viac než 500 pridružených členov z privátneho sektora, vzdelávacích inštitúcií a orgánov cestovného ruchu.
