Svetový deň prevencie samovrážd. Pomoc existuje

Svetový deň prevencie samovrážd je podporovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a Medzinárodnou asociáciou pre prevenciu samovrážd (IASP). Pripomína sa od roku 2003. Cieľom je zvýšenie povedomia verejnosti o samovražednom správaní, prevencia, poskytovanie včasnej adekvátnej liečby a starostlivosti.

„Ak má mladý človek problém, najhoršie je nerobiť nič. Aby to neprepuklo v závažné duševné ťažkosti alebo nebodaj v extrémne konanie, je dôležité správne zareagovať a následne problém aktívne riešiť. Spojenie s  IPčkom bolo preto logickým krokom v ceste za spoločným cieľom. Majú výsledky. Nepýtajú sa, ale konajú. Spoločne sme pripravili pomáhajúci projekt pre žiakov, ale aj pre pedagógov, psychológov a rodičov. Jeho súčasťou je vzdelávanie a podpora, internetové poradenstvo, vydávanie tlačovín, ako aj akútna krízová intervencia. Tie najdôležitejšie informácie sme sústredili na webe niesomok.sk, kde okrem návodov ako riešiť rôzne krízové situácie, možno nájsť aj chatovú a e-mailovú poradňu. Chceme, aby mladí ľudia vedeli, že v tom nie sú sami a majú sa kam obrátiť. Cieľom tohto projektu je tiež predísť ďalšiemu nárastu duševných ťažkostí obyvateľov kraja, osobitne mladých ľudí,“ ozrejmil Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).

Projekt bratislavskej župy a občianskeho združenia IPčko sa zameriava na päť najrozšírenejších tém v oblasti duševného zdravia: úzkosť, stres, depresie, sebapoškodzovanie a myšlienky na ukončenie života. Ako problém identifikovať, čo sú spúšťače, ako sa prejavuje, ale aj techniky a cvičenia, ako s tým bojovať, je možné nájsť na webe www.niesomok.sk. Okrem užitočných odporúčaní sa tam nachádzajú aj kontakty na poradňu. Psychologická pomoc je k dispozícii nonstop, anonymne a bezplatne. Súčasťou projektu je aj vzdelávanie pre pedagógov a psychológov, supervízie pre školy, riešenie akútnych problémov, ako aj prácu so študentmi.

„Veľa problémov začína v rodine,“ pripomína lekár a podpredseda BSK Juraj Štekláč: „Deti majú často pocit, že ich rodičia nechápu, alebo dokonca majú strach a boja sa s nimi rozprávať. Rodičia síce predstierajú, že dokážu takéto situácie zvládať lepšie, v skutočnosti sa môžu trápiť rovnako alebo aj viac. Z trápenia však vzniká frustrácia, z frustrácie hnev a z hnevu krivdy, na ktoré sa ťažko zabúda. Preto nikdy nie je neskoro začať tieto problémy aktívne riešiť.“

„Treba si uvedomiť, že za každým číslom je skutočný človek a ten potrebuje pomôcť. Preto verím, že sa do projektu zapoja aj ďalší dôležití aktéri – samosprávy, médiá, a napokon aj štát. Prosím, buďme k sebe vnímavejší a ľudskejší. Takto môžeme spoločne zachrániť nejeden mladý život,“ uzavrel Juraj Droba.

Viac informácii nájdete tu