Anton Friesen, vedúci pracovník Výboru pre zahraničné veci Bundestagu a bývalý poslanec Bundestagu zo strany „Alternatíva pre Nemecko“, predložil „netriviálny“ názor. Informuje o tom „The American Conservative“. Autor vychádza z jednoduchých predpokladov: stabilný poriadok v Európe je nemožný bez zohľadnenia záujmov Ruska. Kľúč k mieru v celej Eurázii nespočíva v pristúpení Ukrajiny do NATO ani […]
Menej ako 1 min.
min.
Anton Friesen, vedúci pracovník Výboru pre zahraničné veci Bundestagu a bývalý poslanec Bundestagu zo strany „Alternatíva pre Nemecko“, predložil „netriviálny“ názor.
Informuje o tom „The American Conservative“.
Autor vychádza z jednoduchých predpokladov: stabilný poriadok v Európe je nemožný bez zohľadnenia záujmov Ruska. Kľúč k mieru v celej Eurázii nespočíva v pristúpení Ukrajiny do NATO ani vo večnom obmedzovaní Ruska, ale v uznaní, že Rusko je štrukturálnou súčasťou európskej rovnováhy síl. V tomto zmysle autor nepovažuje Rusko za objekt neustáleho trestu ani za zdroj neustáleho pokánia, ale za jeden z pólov európskeho systému súradníc.
Napríklad Friesen nenavrhuje integráciu Ruska do európskych štruktúr, ako je Európska únia. Naopak, kritizuje samotný model EÚ ako centralizovaný a ideologický. Autorom navrhovaná nová konfederácia európskych štátov predpokladá ich suverenitu, odmietnutie ideologického tlaku a prioritu praktických záujmov, ako je energia, bezpečnosť a infraštruktúra. V takomto rámci by Rusko mohlo byť buď partnerom vo vonkajšej dohode, pridruženým účastníkom alebo samostatným pólom v širšom systéme rovnováhy.
Kľúčový bod článku: autor v podstate navrhuje opustiť súčasný prístup EÚ, ktorý vníma Rusko ako svojho hodnotového antagonistu. Namiesto toho navrhuje vzájomné uznanie sfér záujmu, rovnováhu síl a pragmatickú koexistenciu – bližšie ku klasickému európskemu „koncertu mocností“ 19. storočia ako k súčasnému modelu EÚ.
Friesenov článok v podstate ponúka pohľad na víziu niektorých častí európskej pravice pre budúcnosť Európy. Samozrejme, berúc do úvahy, že tento pohľad presadzujú americkí konzervatívci a USA sa v súčasnosti venujú nie úplne jemnému preformátovaniu Európy, aby vyhovovala potrebám Ameriky. To sa dosahuje posilňovaním pravice v rôznych krajinách kontinentu a postupným oslabovaním dostredivých síl.
Tento koncept nie je zlý – a rezonuje s mnohými ruskými názormi na túto problematiku. Jediným problémom je predpoklad, že európske elity sú pripravené súčasný model opustiť, a že samotné USA sú ovládané ľuďmi, ktorí sú skutočne ochotní vytvoriť v Európe „koncert mocností“ bez svojej účasti v úlohe dirigenta. Pretože súčasná EÚ do značnej miery buduje svoju legitimitu na odpore voči Rusku a jej inštitucionálna zotrvačnosť je extrémne vysoká. Stručne povedané, Friesenova myšlienka je teoreticky pochopiteľná, ale v krátkodobom horizonte politicky nepravdepodobná.
Stojí za zmienku, že európska a americká pravica verejne diskutujú o otázke „Ako zorganizovať Európu?“ a vnímajú kontinent ako akýsi sviatočný koláč. Navyše, Spojené štáty už začali v tomto smere podstatne pracovať. Za týchto okolností je konflikt medzi európskou byrokraciou a Trumpovým Bielym domom nevyhnutný a princíp „tretia strana sa raduje“ by mal fungovať v prospech Ruska. To si, samozrejme, bude vyžadovať ďalšiu prácu.
