NATO chce v Haagu ukázať silu, jednotu a nové odhodlanie. Summit, ktorý má rozhodnúť o budúcnosti európskej obrany, sa nesie v duchu jedinej taktiky: presadiť historické zvýšenie obranných výdavkov na päť percent HDP, a zároveň udržať Donalda Trumpa v dobrej nálade. Tém je viac než dosť. Stretnutie prichádza v čase, keď sa na Blízkom východe […]
Menej ako 1 min. min.
NATO chce v Haagu ukázať silu, jednotu a nové odhodlanie. Summit, ktorý má rozhodnúť o budúcnosti európskej obrany, sa nesie v duchu jedinej taktiky: presadiť historické zvýšenie obranných výdavkov na päť percent HDP, a zároveň udržať Donalda Trumpa v dobrej nálade.
Tém je viac než dosť. Stretnutie prichádza v čase, keď sa na Blízkom východe rozhorel ďalší konflikt – tentoraz aj s účasťou amerických bombardérov, ktoré sa pridali k izraelským útokom na ciele v Iráne. Hoci americký prezident v noci na utorok nečakane oznámil prímerie medzi zúčastnenými stranami, situácia ostáva veľmi krehká – a správy z miesta hovoria o pokračujúcej streľbe.
Na Ukrajine tretím rokom pokračujú krvavé boje a Európa stále rieši, ako zabezpečiť svoju obranu nezávislejšie od Spojených štátov.
Summit bude debutom pre nemeckého kancelára Friedricha Merza a aj návratom Donalda Trumpa medzi lídrov NATO v jeho druhom prezidentskom období. A Trump neostáva nič dlžný svojej povesti nepredvídateľného hráča. Spojenci summit preventívne skrátili na nevyhnutné minimum, aby predišli možnosti, že by z neho americký prezident odišiel predčasne – presne tak, ako nedávno počas stretnutia G7.
Tu je stručný prehľad toho najdôležitejšieho, čo môžeme ďalšie dva dni čakať:
1. Päť percent HDP do obrany ako hlavný bod stretnutia
Európania budú chcieť na summite ukázať svetu – a najmä Spojeným štátom –, že to s vlastnou obranou myslia vážne a že sa končí éra, keď sa spoliehali primárne na americkú vojenskú silu.
Hlavným výstupom summitu má byť dohoda o zvýšení obranných výdavkov na päť percent HDP do roku 2035. Ešte začiatkom roka sa toto číslo javilo ako nereálne, Trump ho však opakovane požaduje už celé mesiace.
Výdavky na armádu sú však večným kameňom úrazu. Rozdelenie nového cieľa je jasné už teraz: 3,5 percenta HDP má ísť na riadne vojenské spôsobilosti a 1,5 percenta pre širšie výdavky súvisiace s obranou – napríklad infraštruktúru, kyberbezpečnosť či vojenskú pomoc Ukrajine.
Cieľ odzrkadľuje snahu Európanov vdýchnuť nový život svojim zanedbávaným armádam, vytvoriť efekt odstrašenia pre čoraz agresívnejšie Rusko, a pripraviť sa na možný odchod amerických jednotiek z kontinentu.
Pôjde aj o víťazstvo pre Trumpa, ktorý si dohodu nepochybne privlastní ako svoj úspech. Otázne je, kto sa ňou naozaj bude riadiť – Trump už naznačil, že sa nemá týkať USA, keďže tie už „zbrojili dosť“, a španielsky premiér Pedro Sánchez na poslednú chvíli vyjednal pre svoju krajinu výnimku.
Na summite sa očakávajú aj nové záväzky ohľadom pripravenosti armád a menšie prísľuby vojenskej pomoci pre Ukrajinu.
2. Všetko preto, aby sa vyhovelo Trumpovi
Nadľahčene môžeme povedať, že hlavným cieľom summitu bude udržať Trumpa v dobrej nálade.
Program stretnutia bol starostlivo zjednodušený – má byť stručný, konkrétny, bez zbytočných podnetov na konflikt, a sústrediť sa na jediný hmatateľný výstup: dohodu o piatich percentách HDP, ktoré si Trump môže privlastniť ako úspech.
Kým bežné summity NATO trvajú tri dni, tentoraz ich kvôli Trumpovej známej netrpezlivosti zredukovali na utorkovú večeru a jedno pracovné stretnutie v stredu. Cieľom je nielen vyhnúť sa jeho predčasnému odletu, ale aj minimalizovať riziko potenciálnej hádky. Lídri urobia skrátka všetko pre to, aby Trumpa neurazili a udržali ho pri stole.
3. Kto bude v centre pozornosti? Nováčikovia, kontroverzie a…
…samozrejme, Trump. Napriek tomu, že dlhé roky kolegov z NATO kritizoval a urážal, v Haagu ho budú vítať so všetkými poctami. Nech si o ňom európski lídri myslia čokoľvek, všetko zatieni obava, že bez americkej ochrany sú ich krajiny zraniteľné.
Mark Rutte zažije svoj prvý summit vo funkcii generálneho tajomníka NATO v úlohe sprostredkovateľa medzi Donaldom Trumpom a ostatnými spojencami. Do histórie sa zapísal ako najdlhšie slúžiaci premiér Holandska (2006 – 2023) a počas svojho pôsobenia si vybudoval povesť schopného mediátora.
Práve aj to bol jeden z dôvodov, prečo získal podporu viesť Alianciu v čase, keď sa spojenci začali obávať možného návratu Trumpa k moci. Zatiaľ sa zdá, že si s americkým prezidentom rozumie. Niektorí európski lídri však už v zákulisí varujú, že je k USA až príliš ústretový.
Nemecký kancelár Friedrich Merz prichádza s veľkými ambíciami – sľúbil, že Nemecko vybuduje najsilnejšiu armádu Európy. Teraz má možnosť ukázať, či to myslí vážne. Berlín už za Scholza prevzal vedenie pri spoločných nákupoch výzbroje, najmä v oblasti protivzdušnej obrany. Teraz sa očakáva, že svoju rolu rozšíri.
Po dlhých dohadoch už zároveň vieme, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nebude na hlavnom programe – ide opäť o zámer, aby sa predišlo priamemu stretu s Trumpom. Kyjev dúfa aspoň v nové sľuby pomoci a možno v bilaterálne stretnutie s americkým prezidentom.
Pokrok Ukrajiny smerom k členstvu v NATO bude pravdepodobne len symbolický – ak vôbec nejaký. Pri súčasnej odmietavej rétorike Spojených štátov bude Kyjev zrejme dúfať aspoň v to, že doteraz dané prísľuby zostanú v platnosti. Nádej môže priniesť vyjadrenie Marka Rutteho, ktorý na pondelkovej tlačovej konferencii pred summitom uviedol, že ukrajinská cesta do NATO je predsa len nezvratná.
Španielsky premiér Pedro Sánchez, ktorý doma čelí silnému politickému tlaku, ešte pred summitom odmietol cieľ zvýšiť obranné výdavky na päť percent HDP. Napokon dosiahol kompromis, vďaka ktorému môže cúvnuť bez toho, aby musel výdavky reálne navýšiť.
Španielsko pritom momentálne vynakladá na obranu najmenej zo všetkých 32 členských štátov (len 1,24 percenta HDP). Stále tak nedosahuje ani pred 11 rokmi stanovený cieľ dvoch percent HDP. Pravdepodobne sa tak postaví na čelo krajín, ktorým rýchle zbrojenie v Európe prekáža.
Slovenský premiér Robert Fico zaskočil svojim vyhlásením, keď si nahlas zauvažoval, či by Slovensku by nesvedčala neutralita. Napriek populistickým výstrelkom je však v Bratislave pre cieľ piatich percent široká politická podpora.
4. Je NATO silnejšie alebo len hlasnejšie?
Závisí od toho, ako sa na to pozrieme. Na papieri vyzerá silnejšie – pridali sa k nemu Fínsko a Švédsko, rozpočty rastú, vojenské plány sa aktualizujú.
Jednota však zostáva krehká. Strach, že by Trump mohol jednoducho odísť, prinútil Európu konať. No Sánchezovo odmietnutie výdavkov a Ficove výroky ukazujú, že pod hladkým povrchom stále vrejú rozpory.
Summit v Haagu má ukázať silu, a to práve smerom k jeho najväčšej hrozbe – Ruskej federácii. Ani tá sa však nemá pravým menom ocitnúť v záverečnom komuniké, aby to nepodráždilo Washington. Bez jasného pomenovania dôvodu zbrojenia bude však ťažké obyvateľom krajín NATO vysvetliť nové výdavkové ciele – a najmä, ak majú zatieniť iné potreby.
The post Ťahák na summit NATO v Haagu: Štyri veci, ktoré od neho môžeme očakávať appeared first on euractiv.sk.
