Tajná zbraň proti vrcholovej hnilobe paradajok: Ako použiť sadru tak, aby ste nezmenili pH, dodali vápnik a videli rozdiel už v jednej sezóne.

Sadra (síran vápenatý) je pre paradajky nenápadný, no mimoriadne užitočný pomocník. Dodá vápnik a síru, zlepší priepustnosť ťažkej pôdy a pritom takmer nemení pH. Tu je presný postup a bezpečné dávky, aby ste z nej vyťažili maximum.

Čo je sadra a prečo má zmysel v záhrade

Sadra = síran vápenatý dihydrát (CaSO₄·2H₂O). Prirodzene obsahuje približne 23 % vápnika (Ca) a ~18 % síry (S). Obe živiny paradajky potrebujú: vápnik pre pevné bunkové steny (menej praskania a vrcholovej hniloby), síru na tvorbu bielkovín a aróm.

Bonusom je lepšia štruktúra ťažkých, zhutnených či sodných pôd – sadra podporí prevzdušnenie a priepustnosť, bez zásadnej zmeny pH (na rozdiel od vápna).

Kedy sadru použiť – a kedy nie

Sadra sa oplatí, ak:

• pôda má nízky obsah Ca alebo S (ukáže pôdny rozbor),

• pestujete v ťažkej ílovitej pôde alebo zalievate tvrdou/sodnou vodou,

• rastliny trpia na nedostatok vápnika a pH je pritom v norme (cca 6,0–6,8).

Naopak, sadra nepomôže:

• ak je problémom kolísanie vlahy (aj pri dostatku Ca vzniká vrcholová hniloba pri presychaní substrátu),

• pri silne kyslej pôde (<5,5) – tam treba najprv vápnenie,

• v úrodnej, vzdušnej pôde bez deficitov – efekt bude minimálny.

Hnojenie pôdy pre paradajky sadrou – krok za krokom

1. Zmerajte pH a skontrolujte Ca/S (ideálne jednoduchým rozborom pôdy).

2. Rozhoďte sadru rovnomerne po povrchu záhona.

3. Jemne zapracujte do horných 2–3 cm pôdy hrabľami.

4. Zalejte, aby sa síran vápenatý rozpustil a dostal ku koreňom.

5. S odstupom 2–4 týždňov aplikujte dusíkaté/fosforečné hnojivá (nemiešať naraz).

6. Počas sezóny udržujte rovnomernú zálievku – kľúč k príjmu vápnika.

Dávkovanie bez mýtov (s výpočtom živín)

• Bežné doplnenie Ca a S pre paradajky: 100–150 g/m² (granulovaná alebo prášková sadra).

  • 100 g dodá približne 23 g Ca a 18 g S.

• Ľahké preventívne hnojenie pred výsadbou: 50 g/m²

  • 50 g dodá ~11–12 g Ca a ~9 g S.

• Zlepšenie ťažkej, sodnej pôdy: jednorazovo 0,5–1,0 kg/m² (raz za niekoľko rokov), následne stačí udržiavacia dávka 100 g/m².

Nádoby/kvetináče: na 10 litrov substrátu pridajte 1–2 čajové lyžičky (≈5–10 g) a premiešajte so suchým substrátom pred výsadbou.

Minitip: Ak ste predtým pridali kompost, maštaľný hnoj alebo používate tvrdú vodu, zvoľte nižší koniec dávky (napr. 50–100 g/m²).

Čomu sa vyhnúť

• Nemiešajte sadru v ten istý deň s vápnom, dolomitom ani s čerstvo aplikovanými amónnymi dusíkatými či fosforečnými hnojivami – nechajte 2–4 týždne odstup.

• Neprekračujte dávky „pre istotu“ – nadbytok síry môže viazať niektoré katióny.

• Sadru nezapravujte hlboko – stačí povrchovo a zálievka.

Ako spoznať, že sadra pomohla

• pevnejšie šupky a menej praskania plodov,

• nižší výskyt vrcholovej hniloby pri stabilnej zálievke,

• sypkejšia pôda, ľahšie prekyprenie, lepšie presakovanie vody.

Rýchle odpovede

Zmení sadra pH? Prakticky nie – na rozdiel od vápna dodá Ca a S bez zvýšenia pH.
Kedy aplikovať? Najlepšie 2–4 týždne pred výsadbou alebo na jeseň; počas sezóny možno aj povrchovo s následnou zálievkou.
Je bezpečná pre domácich miláčikov? Sadra je netoxická, no vždy skladujte hnojivá mimo dosahu detí a zvierat.