Tajomstvo trojnásobnej úrody zemiakov: jesenné hnojenie bez chlóru, sila kompostu, zeleného hnojenia a správne pH pôdy

Úroda zemiakov sa nerozhoduje na jar, ale na jeseň. Správna príprava pôdy – organika, fosfor a draslík bez chlóru, zelené hnojenie a vhodné pH – dokáže násobne zvýšiť počet aj veľkosť hľúz. Tu je presný, overený plán s dávkami na meter štvorcový.

Prečo riešiť pôdu už na jeseň

Zemiaky sú „hladoši“ na draslík a fosfor a milujú voľnú, kyprú pôdu. Jesenné hnojenie má čas rozložiť sa, živiny sa sprístupnia a štruktúra pôdy sa do jari stabilizuje. Cieľové pH pre zemiaky je 5,5–6,5 – mierne kyslé prostredie znižuje riziko chrastavitosti.

Minerálne hnojivá: čo áno a čomu sa vyhnúť

• Síran draselný (K₂SO₄): 20–30 g/m² – draslík pre veľké, pevné hľuzy, bez chlóru.

• Kalimagnezium (K-Mg-SO₄): 20–25 g/m² – ak pôda chýba horčíku.

• Superfosfát: 30–40 g/m² alebo fosfátová múčka 40–60 g/m² (pomalšie, dlhšie účinkuje).

• Pozor na chlorid draselný (KCl): na jeseň ho pri zemiakoch vynechajte – chlór zhoršuje kvalitu hľúz a prezimovanie živín v profile.

• Dusík na jeseň obmedzte: prebytok vedie k bujnej vňati a slabšiemu hľuzneniu; dusík patrí až do jarných štartovacích dávok.

Organika: základ kyprej a živej pôdy

• Dobře vyzretý kompost/humus: 5–8 kg/m² – zlepší štruktúru, vododržnosť a mikrobiálny život.

• Hnoj: len prekompostovaný alebo polorozložený na jeseň 6–10 kg/m²; čerstvý na jar nedávajte.

• Listovka/kompostované lístie: 5–10 l/m² – ľahší, „no-dig“ spôsob kyprenia.

• Drevený popol: opatrne 100–150 g/m² (zdroj K, Ca, stopové prvky). Nezvyšujte pH nad 7, inak rastie riziko chrastavitosti.

Zelené hnojenie (medziplodiny), ktoré funguje

• Horčica biela, svätojánsky jačmeň, facélia, raž – vysiať po zbere, nechať dorásť a na jeseň posekať, zľahka zapraviť alebo nechať ako mulč. Zväzujú živiny, krotia buriny a k jaru vytvoria kyprú vrstvu.

No-dig trik s lepenkou pre ťažké, zaburinené pôdy

Na zem položte jednu vrstvu kartónu bez farby, navlhčite, nasypte 5–8 cm kompostu a rozhoďte minerály podľa dávok. Kartón do jari zmäkne, potlačí vytrvalé buriny a dá pôde čas ožiť. Na jar do tejto vrstvy sadíte hľuzy priamo alebo do rýh.

Dávky a zapracovanie: praktický postup na m²

1. Odstráňte zvyšky, plytko prekyprite.

2. Rozhoďte kompost 5–8 kg, prípadne hnoj 6–10 kg.

3. Pridajte superfosfát 30–40 g + síran draselný 20–30 g (alebo kalimagnezium 20–25 g).

4. Všetko zapracujte do 8–12 cm, pôdu neutláčajte – nechajte póry.

5. Záhon urovnajte, prípadne prekryte mulčom (listy, štiepka).

Úpravy podľa typu pôdy

• Piesčitá pôda: viac kompostu (8–10 kg/m²) + bentonit/ílová múčka 0,5–1 kg/m² pre držanie vlahy.

• Ílovitá pôda: pridajte piesok/rašelinu 1 vedro/m², zvažujte vyvýšené hriadky pre odtok vody.

• Kyslá pôda (pH < 5,2): na jeseň dolomit 0,3–0,5 kg/m², ale oddeliť od fosforu aspoň 2–3 týždne.

„Zakopať po 10–15 cm od seba“ – má to zmysel?

Pri jesennej príprave sa hnojivá zvyčajne rovnomerne roztrúsi a zapracujú. Pásové ukladanie (prúžky vo vzdialenosti 10–15 cm) si nechajte na jar priamo k hľuzám – vtedy znižuje straty a zvyšuje dostupnosť.

Čomu sa vyhnúť, aby úroda neklesla

• Prebytok popola a vysoké pH → viac chrastavitosti.

• Chloridové formy draslíka → horšia kvalita hľúz.

• Čerstvý hnoj tesne pred sadením na jar → „spálenie“ klíčkov, viac burín.

• Utlačený, podmočený záhon → malý počet hľúz.

Jesenný „recept“ na trojnásobnú úrodu (model na m²)

• Kompost 6–8 kg + superfosfát 35 g + síran draselný 25 g (+ pri Mg-deficite kalimagnezium 20 g).

• Navrch tenký mulč z listov.

• Po zmrznutí pôdy môžete pridať 2–3 cm štiepky proti erózii a burinám.
  V jari pridajte len mierny dusík (napr. 10–15 g/m² dusičnanu amónneho) a je pripravené.