Takáč tlačí výzvou farmy do nákupu kombajnov, vačšina ich nechce

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč vypísal investičnú výzvu pre poľnohospodárov, ktorá je v rozpore s jeho vlastnými slovami o tom, že budúcnosťou slovenského agrosektora sú zeleninári, ovocinári a chovatelia zvierat. Kritériá výzvy sú napasované na veľké farmy a nákup drahých kombajnov, ktoré týmto sektorom nepomôžu.

„Na Slovensku bude musieť v budúcich rokoch dôjsť k zmene poľnohospodárstva,“ vážnym hlasom hovorí uprostred makového poľa minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD). Vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach potom opakuje vety, ktoré opakuje vo svojich vystúpeniach na každom poľnohospodárskom fóre.

Slovenské poľnohospodárstvo musí obilniny a olejniny nahradiť špeciálnou rastlinnou a živočíšnou výrobou a tomu vláda prispôsobí svoju poľnohospodársku politiku.

„Nebudeme už pestovať veľké lány pšenice a jačmeňa, ktoré sa prirodzene vyvážali niekde do Západnej Európy,“ sľubuje medzi makovicami Takáč.

Ak je toto skutočným cieľom štátu, má v rukách dve možnosti, ako transformáciu agrosektora naštartovať a popohnať: dobré zákony a cielenú investičnú pomoc perspektívnym farmám.

Najefektívnejšia je druhá možnosť a keďže štát u nás poľnohospodárom s investíciami z vlastného rozpočtu nepomáha, prakticky jedinou možnosťou sú peniaze z európskych fondov – konkrétne cez investičné výzvy z Programu rozvoja vidieka.

Ministerstvo pôdohospodárstva od nástupu Takáča do ministerskej funkcie vyhlásilo pre poľnohospodárov zatiaľ iba jednu výzvu, ktorá je ale zameraná na investície do obnoviteľných zdrojov energie. Prvú výzvu (4.1 – Podpora na investície do poľnohospodárskych podnikov) do výroby pripravuje až teraz a poľnohospodár.

Logika investičných podpôr je dnes už vlastne jednoduchá: platobná agentúra vyhlási výzvu podľa zadania ministerstva, ktoré v nej určí, aké sektory, komodity a projekty podporí.

Poľnohospodár sa do výzvy prihlási s projektom a keďže pre problémy z minulosti už  vypadlo z procesu subjektívne posudzovanie odbornými hodnotiteľmi, peniaze dostanú tí, ktorí za projekt získajú najväčšie skóre na základe bodových kritérií určených ministerstvom.

Hlad po investíciách je v slovenskom poľnohospodárstve taký veľký, že spravidla výzva ani zďaleka nerozdeľuje toľko peňazí, aby nasýtila celý sektor. Pod čiarou, bez podpory, zostane väčšina prihlásených podnikov.

Bodové kritériá sú vo výzve preto úplne kľúčové. Ich nastavenie by vlastne malo byť zrkadlom toho, ako si agrorezort predstavuje  prerod slovenského agrosektora. K jeho ideálu majú najbližšie projekty s najväčším počtom bodov.

A síce sa pripravovaná výzva 4.1. tvári, že je pre ňu vzorom pestovateľ ovocia a zeleniny a chovateľ zvierat, kandidát s plným počtom bude vyzerať trochu inak. Poľnohospodárov nastavenie výzvy zaskočilo a podľa viacerých expertov, s ktorými portál EURACTIV Slovensko konzultoval jej obsah, pomôže tým podnikom, v ktorých nevidí budúcnosť ani sám Takáč.

Kombajny pre kravy?

Výzva 4.1. rozdeľuje 50 miliónov eur a podpora je rozdelená na dve časti: špeciálnu rastlinnú výrobu a živočíšnu výrobu. Viac prostriedkov – až 40 miliónov eur – aj viac problémov obsahuje podpora určená žiadateľom zo strany chovateľov.

Spolu môžu za projekt získať 100 bodov, ktoré ministerstvo rozdeľuje na základe šiestich kritérií: podľa toho, aká je farma veľká, v akej je finančnej situácii, komu predáva produkciu, kde sa nachádza, aké zvieratá chová a na aký stroj pýta peniaze.

Podľa toho, ako k nim agrorezort priradil body, sa dá povedať, že najúspešnejší bude čo najväčší, najprosperujúcejší podnik chovajúci hovädzí dobytok, ktorý si chce kúpiť kombajn alebo rezačku na objemové krmivá, čiže napríklad trávne zmesi alebo silážnu kukuricu.

Automaticky sa ponúkajú dve otázky: prečo práve takéto kritériá a či sú aj v súlade s ambíciou pomôcť živočíšnej výrobe pozviechať sa z úpadkových rokov. Eurofondové výzvy pre poľnohospodárov by mali mať jasné odôvodnenie a analýzu potrieb toho, čo podniky pre modernizáciu potrebujú a čo nie. To v tomto prípade chýba.

Kritériá výzvy pre živočíšnu výrobu:

Veľkosť: čím viac zvierat má žiadateľ, tým viac bodov dostane,
Odbyt: viac bodov dostane za predaj lokálne priamo spotrebiteľom alebo spracovateľom,
Poloha: Špeciálne body (5) dostane žiadateľ z najmenej rozvinutých okresov, znevýhodnených oblastí a okresov Prievidza a Partizánske,
Zvieratá: Najviac bodov dostane chovateľ hovädzieho dobytka (10), nasledujú ošípané (8), ovce, kozy a hydina (6) a ostatné zvieratá (4),
Finančná situácia: podniky s väčšinou bonitou získajú viac bodov,
Technika: Kombajny a rezačky (30), iné stroje na zber krmovín (20), iné investície (15)

Ministerstvo, tak ako niekoľko ostatných mesiacov, na tieto otázky portálu EURACTIV Slovensko neodpovedá. Na konci článku uvádzame zaslané otázky v plnom znení.

Nie je preto jasné ani to, prečo najviac bodov – až 30 – výzva prideľuje nákupu kombajnov a rezačiek. Ide o jedny z najdrahších strojov v sektore, ktoré v prvom rade slúžia na pestovanie plodín.

Nerozumejú tomu ani sami poľnohospodári. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) so zaradením kombajnov medzi oprávnené investície zásadne nesúhlasí. „Jednak ide o drahú techniku, čo obmedzí počet schválených projektov (teda zníži počet prijímateľov pomoci) a tiež ide o techniku, ktorá je mimo filozofie tejto výzvy a so špeciálnou rastlinnou výrobou nemá v podstate nič spoločné,“ hovorí Ján Baršváry riaditeľ odboru poľnohospodárstva a služieb v SPPK.

SPPK navrhovala do výzvy zaradiť aj iné investície ako len stroje na prípravu krmiva. „Výzvu treba doplniť o možnosť nákupu techniky na aplikáciu exkrementov hospodárskych zvierat, ako rozmetadlá maštaľného hnoja a aplikačné cisterny na hnojovicu. Okrem toho sme žiadali doplniť ventilátory, napájačky, samochodný prihŕňač krmiva, lagúnu na uskladnenie a manažment hnojovice, technológiu na manipuláciu a čerpanie hnojovice,“ dodáva Baršváry.

Podľa informácií od jedného z predajcov poľnohospodárskej techniky stojí štandardný kombajn 400 až 600 tisíc eur. Výkonnejšie modely dosahujú hodnotu 800 tisíc eur. Cena rezačiek sa pohybuje medzi 500 až 700 tisíc eurami.

Zacielenie na nákup kombajnov a rezačiek z výzvy prakticky vylučuje malých a mladých farmárov, ktorí ich nepotrebujú a ani by si ich nemohli dovoliť. Práve začínajúce a menšie podniky majú najväčší problém dostať sa k peniazom na investície, pretože sú pre banky rizikové.

„Takmer žiadny malý rodinný farmár si nevie dovoliť kúpiť rezačku v hodnote 500 tisíc eur. Všetky prostriedky budú rozdelené pre väčšie podniky,“ píše v pripomienkach k výzve Združenie mladých farmárov – ASYF, ktoré tvrdí, že pri tomto nastavení získa podporu len niekoľko veľkých podnikov. Narážajú na to, že pri eurofondových podporách má prijímateľ povinnosť financovať časť projektu z vlastných zdrojov – spolufinancovanie sa pohybuje od 40 do 60 percent.

Mladým farmárom sa nepáči ani bodové zvýhodnenie podnikov podľa počtu chovaných zvierat. Kým podniky s viac ako 400 dobytčími jednotkami si pripočítajú 25 bodov, tie s počtom pod 200 kusov len 10. Zjednodušene povedané sa šance na dotácie najviac zvyšujú s počtom chovaných kráv. To sa nepozdáva ani našej najväčšej agrokomore.

„Žiadali sme o výrazné zníženie počtu dobytčích jednotiek na dosiahnutie maximálneho počtu bodov tak, aby ho mohli získať aj menší chovatelia a rozšíril sa tak okruh úspešných žiadateľov,“ uviedol Baršváry.

Podobne v prospech veľkých fariem hrá aj maximálna hodnota projektu, s ktorým sa môže podnik do výzvy prihlásiť. Vrchná hranica je nastavená na dva milióny eur, čo by pri 50 miliónovej alokácii v extrémnom prípade znamenalo, že podporu získa pár desiatok podnikov.

ASYF aj SPPK žiadajú limit výrazne znížiť.

Ministerstvo tak vo výzve na podporu živočíšnej výroby tlačí poľnohospodárov do nákupu drahých strojov, ktoré nie sú primárne určené na chov zvierat, ale pomôžu skôr veľkopestovateľom vybraných plodín, ktorí v kontexte slovenského agrosektora patria k najziskovejším a teda podporu štátu až tak nepotrebujú. Zároveň ide o typ fariem, o ktorých minister pôdohospodárstva hovorí ako o neperspektívnych.

Dotovanie kombajnov má pre slovenských poľnohospodárov ešte jeden nepríjemný symbolický rozmer. Do ich kolektívnej pamäte sa neslávne zapísala práve kombajnová výzva, kde polícia v rámci akcie Dobytkár zistila, že sa pri obstarávaní mali umelo nafukovať ceny kombajnov aj dvojnásobne.

Zaujímavý je tiež regionálny bodový bonus. Špeciálnych päť bodov získajú pestovatelia a chovatelia z dvadsiatky najmenej rozvinutých okresov a zo znevýhodnených oblastí, čo môžu byť napríklad podhorské územia, kde je produkcia zložitejšia.

Okrem nich ale bonus dostanú ešte podniky z okresu Partizánske a Prievidza, odkiaľ pochádza aj agrominister Takáč a pôsobí tam aj farma v ktorej bol aktívny šéf platobnej agentúry Marek Čepko.

Podľa našich informácií to ministerstvo odôvodňuje tým, že ide o okresy prechádzajúce hospodárskou transformáciou, ktoré po ukončení ťažby uhlia hľadajú alternatívne činnosti a pracovné pozície pre baníkov.

Hornonitrianske bane si ako jednu z nich vybrali pestovanie paradajok.

Nevieme, čo chceme pestovať

Od spokojnosti zatiaľ majú ďaleko aj pestovatelia, ktorí na investície dostali 10 miliónov eur. Najväčší zádrhel je, že nevedia, či sa vôbec môžu zapojiť a ak áno, na aké projekty prípadne dostanú peniaze.

„Vo výzve chýba definícia špeciálnej rastlinnej výroby, Nevieme, ktoré plodiny sú tam zaradené,“ hovorí riaditeľ Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu Jozef Šumichrast.

Široká definícia by umožnila uchádzať sa o podporu pestovateľom širokého portfólia plodín. Na druhej strane to oslabuje možnosti zacieliť podporu tam, kde to dáva najväčší zmysel.

Ide o širší problém, ktorý súvisí s tým, že štát nemá v sektore zadefinované priority. Agrominister Takáč za rok vo funkcii zatiaľ nepredstavil ucelenú stratégiu pre agrosektor, ktorá by ho nasmerovala k nejakému cieľu. Podpora špeciálnej rastlinnej výroby je rozumná ambícia, no štát by mal aj vedieť povedať, ktoré ovocie a zelenina má v kontexte klimatických podmienok a konkurencie na európskom trhu najväčšiu perspektívu.

Príklady plodín zo špeciálnej rastlinnej výroby

Strukoviny: šošovica, hrach, fazuľa sója,

Okopaniny: zemiaky, repa, bataty,

Olejniny: mak siaty,

Rastliny a bylinky: Mäta, rasca, tymian, aromatické a liečivé rastliny,

Zelenina: kapusta, mrkva, cibuľa, tekvica, melóny,

Ovocie: jablká, jahody, maliny, rakytník, orechy.

Druhou komplikáciou pre pestovateľov je, že k výzve nedostali aktualizovaný katalóg techniky, ktorú si môžu z dotácií zakúpiť. Bodové kritériá hovoria len o uprednostnení technológii proti škodcom a pozberovú úpravu.

Podľa Šumichrasta by sa výzvy mali zamerať na technológie s najväčšou pridanou hodnotou, čo mu v tejto výzve chýba. Menuje napríklad baliace linky a skladovanie. „My vieme vyprodukovať, ale úrodu potrebujeme uchovávať aj v čase a dostávať ju na trh priebežne,“ dodáva.

Obmedzujúca je výzva aj pre malých pestovateľov. Podobne ako pri zvieratách, aj tu zvýhodňuje podniky s najväčšími hektárovými výmerami. Najviac bodov ide farmám s päťdesiatimi alebo viac hektármi poľnohospodárskej pôdy. Združenie mladých farmárov žiada, aby päťdesiat bola maximálna výmera pred možnosť žiadať o podporu.

To nemusí diskriminovať farmy len na základe veľkosti, ale aj pre druh plodiny, ktorej sa venujú. Tak napríklad cukrová repa sa tradične pestuje na väčších rozlohách ako mrkva alebo niektoré druhy ovocia.

Jozef Šumichrast ale tvrdí, že bodové zvýhodnenie veľkých v špeciálnej rastlinnej výrobe má svoj význam. Jednak to z podpory vyraďuje poľnohospodárov, ktorí sa prednostne nevenujú špeciálnej rastlinnej výrobe, no majú ju len ako doplnok na malých plochách. Väčší ovocinári a zeleninári sú zároveň podľa neho schopní lepšie zásobovať obchody a teda aj prispievať k zvyšovaniu potravinovej sebestačnosti.

„Mali by sme podporovať tých, ktorí sa špeciálnej rastlinnej výrobe skutočne venujú. Pri menších pestovateľoch  je tiež problém, že nevedia až tak vyťažiť techniku, ktorú si nakúpia,“ vysvetľuje.

Ovce áno, sliepky nie

Výzva si okrem toho protirečí s deklarovanou snahou oživiť živočíšnu výrobu aj preto, že si z nej vyberá len niektoré sektory: hovädzí dobytok, ovce a kozy. Hydinári a chovatelia ošípaných majú smolu. „Výzva nezahŕňa žiadnu techniku, vybavenie ani stroj na chov ošípaných a hydiny. Takéto nastavenie výzvy považujeme pre tieto sektory za diskriminačnú,“ hovorí Baršváry.

Problém je to hlavne pre produkciu vajec, pretože toto odvetvie momentálne stojí pred zlomovým obdobím. Veľké obchodné reťazce sa zaviazali, že od budúceho roka prestávajú predávať vajcia z klietkových chovov. V nich sa u nás chová zhruba dve tretiny sliepok.

Ak chovatelia nechcú prísť o hlavnú časť odbytu, musia do troch mesiacov klietky prerobiť na alternatívne systémy – podstielky alebo voľný výbeh. V agrosektore nejde o veľmi ziskové odvetvie a tak podnikom neostáva veľa peňazí na investície, preto už dlho o pomoc prosia štát.

„Môžem uistiť všetkých chovateľov, že pri nových výzvach budeme vypisovať výzvy aj na obnovu a rekonštrukciu týchto chovov,“ uviedol začiatkom marca minister Takáč.

Minister ale na svoje slová v pripravovanej výzve zabudol. Rekonštrukcia klietkových chovov medzi oprávnenými výdavkami nie je vôbec a pri iných investíciách sú hydinári bez šance. „Chovatelia hydiny nebudú mať možnosť získať dostatočný počet bodov v rámci bodovacích kritérií, aby im boli schválené projekty,“ hovorí pre portál EURACTIV Slovensko riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.

Chovatelia hydiny na prerábku klietok za ostatných šesť rokov, počas ktorých sa intenzívne hovorí o tlaku na obmedzovanie klietkových chovov nosníc, nedostali žiadnu cielenú podporu z domáceho rozpočtu ani európskych fondov.

Podľa Molnára v jednej výzve z roku 2022 boli schválené tri malé projekty na rekonštrukciu chovov a z výzvy vyhlásenej v roku 2023 nebol vyhodnotený zatiaľ ani jeden projekt.

Hydinári tak prechod na alternatívne chovy zatiaľ platia zo svojho. „Preto je tempo rekonštrukcie pomalšie ako by chovatelia hydiny potrebovali, aby dokázali po roku 2025 splniť požiadavky zahraničných obchodných reťazcov,“ vysvetľuje Molnár.

Prečo nová výzva (?)

Ministerstvo pôdohospodárstva na kritiku poľnohospodárov môže odpovedať tým, že sa peniaze môžu pokúsiť získať v iných prebiehajúcich výzvach. Počas leta agrorezort navýšil spolu o 120 miliónov eur dve investičné výzvy, o ktoré bol v minulosti medzi farmármi veľký záujem (výzvy 65 a 52). Ponúkajú väčšie investičné možnosti a vedia sa v nich nájsť aj malí poľnohospodári.

Ide ale o výzvy pripravené Takáčovými predchodcami vo funkcii ministra, ktorých za poľnohospodársku politiku a špeciálne za výzvy z Programu rozvoja vidieka pravidelne kritizuje.

Poľnohospodárom okrem toho nie je jasné, prečo minister nenalial viac nevyčerpaných peňazí do týchto výziev, ale pustil sa do vyhlasovania novej. „Nerozumieme, prečo vôbec má byť vypísaná nová výzva, keď má PPA stále nevyhnodnotené projekty s podobným zameraním za stovky miliónov eur a termín na implementáciu novej výzvy je extrémne krátky,“ hovorí Baršváry zo SPPK.

Jozef Šumichrast hovorí, že výzva mala byť vypísaná oveľa skôr. Slovensko musí peniaze podľa európskych pravidiel vyčerpať do konca roka 2025. Poslednú žiadosť o plytbu budú môcť farmy posielať do polovice budúceho roka. Na projekty teda budú mať maximálne niekoľko mesiacov, ešte menej času na ich administráciu bude mať platobná agentúra.

„Veľmi nás brzdí, že nepoznáme obsah katalógov, pretože pestovatelia potrebujú robiť verejné obstarávania na techniku mimo tejto výzvy,“ dopĺňa riaditeľ Zväzu zemiakarov a zeleninárov.

Otázky, ktoré zaslal portál EURACTIV Slovensko ministerstvu pôdohospodárstva: 

Na základe čoho bola stanovená hranica dobytčích jednotiek pre udeľovanie jednotlivých počtov bodov v ŽV? Nie je takáto hranica diskriminačná voči menším podnikom?
Na základe čoho bola určená maximálna výška oprávnených výdavkov na 2 mil. eur? Nehrozí, že pri takejto hranici bude uspokojený malý počet žiadateľov?
Prečo je najviac bodovo zvýhodnené v rámci ŽV nákup rezačiek na zber objemových krmív, kombajnov na zber jadrových krmív? Nie je táto technika v rozpore so snahou podporiť ŽV a ŠRV? Nie je bodové zvýhodnenie týchto strojov diskriminačné pre malé podniky?
Na základe čoho bola stanovená hranica a bodové ohodnotenie minimálnej výmery ornej pôdy a trvalých kultúr v ŠRV? Nie je takáto hranica diskriminačná voči menším podnikom?
Na základe, akých údajov ministerstvo vybralo a určilo, ktorá technika a stroje bude podporená prípadne bodovo zvýhodnená? Má ministerstvo k dispozícii zoznamom techniky/strojov, ktoré na podnikoch najviac chýbajú, respektíve, po ktorých je najväčší dopyt?
Budú mať poľnohospodári k dispozícii aktualizovaný Katalóg cien poľnohospodárskej techniky, z ktorého si budú môcť vyberať pri príprave projektu?
Na základe čoho boli vybrané regióny z ktorých má pochádzať žiadateľ? Prečo je vo výbere okres Prievidza a Partizánske?