Envirorezort predložil do skráteného pripomienkovania novelu zákona o zálohovaní. Správca podľa neho aktuálne zle hospodári, ciele neplní a Slovensku za to hrozia sankcie EÚ. Zmenou chce zvýšiť kontrolu štátu nad celým systémom, organizácia sa bráni. „Zlepšenie kontroly umožní ministerstvu účinnejšie monitorovať a hodnotiť výkonnosť správcu, zabezpečiť dodržiavanie zákonných povinností a prijímať potrebné opatrenia na riešenie […]
Menej ako 1 min. min.
Envirorezort predložil do skráteného pripomienkovania novelu zákona o zálohovaní. Správca podľa neho aktuálne zle hospodári, ciele neplní a Slovensku za to hrozia sankcie EÚ. Zmenou chce zvýšiť kontrolu štátu nad celým systémom, organizácia sa bráni.
„Zlepšenie kontroly umožní ministerstvu účinnejšie monitorovať a hodnotiť výkonnosť správcu, zabezpečiť dodržiavanie zákonných povinností a prijímať potrebné opatrenia na riešenie prípadných nedostatkov prostredníctvom zástupcov ministerstva v najvyššom riadiacom orgáne Správcu zálohového systému, to jest v správnej rade Správcu zálohového systému,“ vysvetlilo MŽP v materiáli.
Organizácia reaguje, že nebola zapojená do prípravy návrhu zákona, s jeho znením sa teda aktuálne oboznamuje. Voči kritike Tarabu sa však ohradila s tým, že svoje povinnosti si plní vzorovo a predložený materiál ministerstva budú pripomienkovať. „Systém výrazne prekračuje zákonom stanovené ciele. Je plne funkčný a v roku 2023 dosiahol návratnosť 92 percent (čím prekročil zákonom stanovený cieľ pre rok 2023 – 80 percent),” uviedla Monika Farka, vedúca oddelenia pre vonkajšie vzťahy Správcu zálohového systému.
Medzi navrhovanými zmenami sú napríklad oprávnenie envirorezortu vymenovať a odvolávať svojich zástupcov do správnej rady správcu s tým, že nominovaní zástupcovia ministerstva by mali byť priamo zapojení do rozhodovacieho procesu. Ďalej chce mať ministerstvo možnosť meniť zakladajúce dokumenty správcu. Do tretice má novela obmedziť maximálnu výšku príjmov z nevyplatených záloh, s ktorou môže správca nakladať, na 20 percent za predchádzajúci kalendárny rok.
Zálohovanie plastových fliaš a plechoviek na Slovensku funguje už viac ako dva roky. Podľa dát Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) spolu so Správcom zálohového systému sa za ten čas vyzbieralo vyše 2,4 miliardy kusov plastových fliaš a plechoviek, čo znamená zhruba 92-percentnú návratnosť. Minister Tomáš Taraba (SNS) však tvrdí, že správcovská spoločnosť si ciele plní nedostatočne a neefektívne.
Taraba argumentuje pokutami
Dôvodom pre zrýchlené zmeny majú byť podľa rezortu hroziace hospodárske škody v dôsledku uplatnenia sankčných článkov Smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sa vzťahujú na limity pre vyzbieranie určitého percenta zálohových obalov v roku 2025 a takisto v roku 2030.
„Netransparentným a neefektívnym hospodárením správcu záloh nedôjde k udržaniu a ku kontinuite plnenia cieľov, ktoré pre SR ustanovuje smernica, a tým dôjde k uplatneniu sankčných postihov a značným hospodárskym škodám,” argumentuje MŽP v návrhu.
Šéf rezortu Taraba patrí k dlhodobým kritikom systému. Tvrdil, že systém bude monopolom a štát nad ním nebude mať kontrolu, že je aktuálne deficitný. Prijatím zmien by sa mal systém naopak dostať pod veľmi rýchlu, účinnú, efektívnu a transparentnú kontrolu štátu. „Ak tu má niekto monopol, cez ktorý preteká viac ako 100 miliónov eur, tak štát bude mať jasný prehľad o tom, čo sa vnútri deje,” citovala Tarabu agentúra TASR.
Podľa doterajších správ o činnosti, aj hodnotení predchádzajúceho vedenia rezortu, správca svoje ciele v návratnosti pritom plní vzorovo. Spoluprácu si nedávno na spoločnej konferencii pochvaľovalo aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Kontrola štátu už existuje
Správca zálohového systému tiež pripomenul, že Ministerstvo životného prostredia SR má na základe v súčasnosti platného znenia zákona definované kompetencie efektívne vykonávať dozornú a kontrolnú funkciu v systéme zálohovania.
„Štát je v dozornej rade systému zálohovania zastúpený tromi zástupcami, má kompetencie preskúmavať účtovnú závierku a prostredníctvom členov dozornej rady kontrolovať účtovníctvo systému zálohovania. Na plnenie týchto kompetencií štát mal a má k dispozícii všetky potrebné podklady,” ozrejmila v mene organizácie Monika Farka, vedúca oddelenia pre vonkajšie vzťahy.
Farka spresnila, že správca zálohového systému predkladá dvakrát do roka ministerstvu správu o činnosti a doteraz neevidoval žiadne výhrady zo strany zástupcov štátu, reprezentovaného Ministerstvom životného prostredia vyplývajúce z uvedených dozorných a kontrolných oprávnení štátu.
