Taraba chystá alternatívne plnenie všetkých meškajúcich míľnikov, za ktoré hrozia stámiliónové sankcie. Podľa opozície na jeho plány Brusel nekývne. Envirorezort plní všetky ciele z plánu obnovy. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) sa ohradil voči informáciám, že mešká s úlohami z plány obnovy. Informácie pochádzajú z dokumentu, ktorý pre premiéra Roberta Fica vypracovala sekcia […]
Menej ako 1 min. min.
Taraba chystá alternatívne plnenie všetkých meškajúcich míľnikov, za ktoré hrozia stámiliónové sankcie. Podľa opozície na jeho plány Brusel nekývne.
Envirorezort plní všetky ciele z plánu obnovy. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) sa ohradil voči informáciám, že mešká s úlohami z plány obnovy.
Informácie pochádzajú z dokumentu, ktorý pre premiéra Roberta Fica vypracovala sekcia plánu obnovy a ktorý redakcia portálu EURACTIV Slovensko získala prostredníctvom infožiadosti. Taraba dokument považuje za nástroj politického boja.
Taraba chce s Európskou komisiou všetko vykomunikovať tak, že Slovensko nepríde ani o jeden cent. Taraba to uviedol na piatkovej tlačovej konferencii.
Vyjadril sa k trom cieľom, ktoré podľa analytikov v dokumente meškajú. V prvom rade ide o zákon o krajinnom plánovaní, ktorý má ísť už v piatej žiadosti o platbu koncom tohto roka. Za jeho nesplnenie hrozí sankcia až 150 miliónov eur.
„Ten zákon keby prešiel v tej podobe, ako si to tu niekto vymyslel, tak na Slovensku stavebné procesy nebudú trvať sedem, ale 14 rokov,“ podotkol.
„Drvivá väčšina“ navrhovanej legislatívy je podľa ministra už zahrnutá v zákone o územnom plánovaní. „Komunikujeme s EK a ukazujeme im detailne pripomienky aj ministerstva dopravy a ostatných,“ povedal Taraba.
Napriek tomuto stanovisku teda minister verí, že Európska komisia uzná jeho verziu zákona. Európska inštitúcia bude mať posledné slovo. Michal Kiča (Demokrati), bývalý štátny tajomník rezortu životného prostredia tvrdí, že sa tak nestane.
„Predložil zákon v úplne okresanej podobe, v ktorej ho však neakceptuje Európska komisia. Odbor krajinného plánovania zrušil a pred niekoľkými týždňami vyhodil všetkých zamestnancov, ktorí boli schopní reformu dokončiť. Rovnako aj odbor Plánu obnovy, ten je na rezorte doslova v troskách. Ak si minister myslel, že sa na tieto prešľapy bude Európska komisia pozerať bez toho, aby zakročila, je na omyle,” hovorí Kiča.
Za vykupovaním pozemkov vidí realitný biznis
Taraba ďalej vysvetľoval svoj plán s cieľom výkupu pozemkov od súkromných vlastníkov v národných parkoch z plánu obnovy identifikovali ako „dosť nedobrý realitný biznis“.
Tvrdí, že do výkupu sa prihlásili majitelia s 3000 hektármi a na výkup by potrebovali namiesto zamýšľaných 70 miliónov eur 300 miliónov eur. Na to by envirorezort potreboval od ministerstva financií ďalšie peniaze, skonštatoval Taraba.
„Ak ide o to, že sa má zvýšiť plocha na liste vlastníctva v národných parkoch, ktorú vlastní, my k piatku máme dodatočnú plochu vo výške približne 36.000 hektárov,“ poznamenal minister s tým, že územia pochádzajú z delimitácie lesov do vlastníctva národných parkov.
Tvrdí, že tým pádom cieľ splnili v oveľa väčšom rámci. V prípade, že by bolo potrebné pozemky ešte „dovykupovať“, rezort na to chce využiť Slovenský pozemkový fond a pozemky nezistených vlastníkov.
Pri tomto míľniku hrozí sankcia 28 miliónov eur. Aj tu bude o naplnení alebo nenaplnení rozhodovať Európska komisia.
Miesto dekarbonizácie U.S. Steel chce uhlík zachytávať
K zverejnenému dokumentu sa vyjadrila aj sekcia plánu obnovy. „Pokiaľ rezorty zrealizujú investície a reformy a splnia stanovené míľniky a ciele a zabezpečia, že splnené míľniky a ciele nebudú zvrátené, Slovenská republika získa z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti celú alokovanú sumu 6,4 miliardy eur. Väčšie či menšie riziko straty príspevku, prirodzene, vždy existuje. Práve preto je potrebné venovať realizácii opatrení plánu obnovy náležitú pozornosť,“ vysvetlila Oľga Dúbravská z Národnej implementačnej a koordinačnej autority (NIKA).
Doplnila, že z pohľadu možných finančných sankcií sú pre Slovensko rizikové najmä reformy, ktoré vyplývajú z odporúčaní Európskej komisie pre krajinu. „Z investícií možno spomenúť napríklad dekarbonizáciu priemyslu, kde splniť cieľ bez zapojenia najväčšieho producenta CO2 nie je reálne,“ uviedla Dúbravská.
Aj tu Taraba avizuje alternatívny plán splnenia, pri ktorom verí v schválenie Európskou komisiou.
„Máme dohodu s eurokomisiou, že predložíme štúdiu realizovateľnosti pre nový investičný zámer, ktorý pripravujeme s celým slovenským priemyslom. Zdá sa nám, že je jediný udržateľný, aby sa zachytával oxid uhličitý nejakým spôsobom, čo by znamenalo, že by neboli firmy a fabriky nútené realizovať obrovské investície do svojich technológií, ktoré už z veľkej časti urobili,“ povedal Taraba. Dodal, že takto by sa dalo dôjsť k modelu, ktorý by výrazným spôsobom stabilizoval podnikateľskú činnosť fabrík.
Tu je však otázne, či sa plán zachytávania oxidu uhličitého stíha do roka 2026 realizovať. Ide totiž o experimentálnu technológiu, ktorá zatiaľ v EÚ nie je vyskúšaná vo väčšej miere.
